Ako sa robí Michelin. Ten slovenský

Lebo hodnotenia reštaurácií a hotelov sú nielen o tom, dobre a v príjemnom prostredí sa najesť či pobudnúť vo wellnesse, ale občas môžu byť (našťastie ojedinele) aj rizikovou činnosťou.

Ako v prípade dnes už neexistujúcej košickej talianskej reštaurácie, v ktorej sme predtým už párkrát boli a považovala som preto za bezpečné dať si tam cestoviny s mušľami (poviete si, to je fakt hlúpy nápad, dať si mušle v Košiciach, ale návštevy predtým sa obišli bez ujmy na zdraví...). Lenže táto dopadla žalúdočnými problémami, ktoré sa prejavili cestou domov, vo vlaku.

Aj to sa môže stať pri „výkone povolania“, v tomto prípade hodnotiteľského. Rôzne bedekre, ktoré hodnotia reštaurácie a hotely, vychádzajú na svete desaťročia. Každoročné vydanie tých najznámejších – Michelin a Gault Millau je vždy v danom štáte mediálnou udalosťou, a to aj v dnešnom digitalizovanom svete. Zamestnávajú stovky inšpektorov, ktorí cestujú po zverenom regióne, jedia a pijú a potom o tom píšu.

Zdroj: Fach

Práca snov, poviete si. Na Slovensku koníček snov. Pretože už 16 rokov existuje aj v  u nás projekt hodnotení reštaurácií a hotelov pod názvom TREND Top reštaurácie a hotely. Do roku 2011 vychádzal v knižnej forme, potom sme prešli na online verziu a hodnotenia vychádzajú na webe restauracie.etrend.sk. Akurát že na Slovensku chodenie po reštauráciách a hoteloch a písanie o nich hodnotiteľov neživí, robia to ako koníček vo svojom voľnom čase, popri zamestnaní.

Hostia s otvorenými očami aj ušami

Ako vyzerá taká hodnotiteľská návšteva? Presne tak isto, ako by ste sa išli normálne najesť do reštaurácie alebo ubytovať do penziónu či hotela. S tým rozdielom, že hodnotiteľ má oči a uši otvorené a všíma si veci, ktoré si bežný hosť možno nevšíma alebo neuvedomuje. To má, samozrejme, aj svoje nevýhody, lebo keď idete potom niekde súkromne a všetko popod nos komentujete, svojmu okoliu tým idete pekne na nervy.

Hodnotiteľské návštevy sa robia formou tzv. mystery shoppingu, to znamená, že reštaurácia alebo hotel nevie, že prídete či že tam ste. Otázka, ktorá určite každému napadne, je: a naozaj vás nikdy nespoznajú a čo ak áno?

Samozrejme, keď navštevujete reštaurácie a hotely dlhé roky a niektorí hodnotitelia TRENDU sú pri projekte prakticky od jeho vzniku, občas sa stane, že vás spoznajú. Lebo vbehnete majiteľovi reštaurácie či riaditeľovi hotela, s ktorými sa poznáte z iných príležitostí, nechtiac rovno do „náručia“. Čo vtedy? Tu platí veta, ktorú raz vyslovil známy šéfkuchár Pavel Pospíšil, pôsobiaci v Nemecku a na Slovensku. „To nič, ak ťa spoznajú. Ak to aj vtedy pobabrú [teda šéfkuchár známy svojím jadrným vyjadrovaním použil pikantnejší, nie publikovateľný výraz], tým horšie pre nich,“ povedal mi raz.

V prémiových reštauráciách sa servíruje jedlo niekedy netradične. Zdroj: Fach

Aj to platí – ak šéfkuchár nevie variť, v momente, keď sa tam zjavíte, sa variť nenaučí. Ak izba nie je napríklad uprataná pedantne vo chvíli, keď vám dávajú od nej kľúče, tiež sa v mihu neuprace. Bonbóny, ktoré vám promptne pošlú, to už nezachránia...

Riziko, že nás odhalia skôr, než prídeme, a pripravia sa, sa snažíme znížiť napríklad tým, že izbu v hoteli alebo stôl v reštaurácii rezervujeme na meno spoločníka alebo spoločníčky. Táto metóda funguje takmer stopercentne.

Dobré a zlé body pre hotel

Ale niekedy nie je zlé v hoteli, kde sme už predtým boli, rezervovať si izbu na svoje meno a čakať, čo sa stane. Pretože v dobrých hoteloch si vedú evidenciu hostí, sú takým „veľkým bratom“, ale v dobrom slova zmysle. Jednoducho, ak hosť príde ďalší krát a mal pri prvej návšteve nejaké želania, automaticky mu ich pri druhej splnia alebo ponúknu. Takže pri hodnotiteľovi by mali mať aspoň veľký výkričník, že ak sa také meno znova medzi rezerváciami zjaví, treba byť v strehu...

Niekedy to tak aj je – keď sme prišli druhýkrát do istého podtatranského hotela, dostali sme automaticky lepšiu izbu, ako sme si zarezervovali, a v nej kôš ovocia. Samozrejme, hodnotenie to neovplyvní, keďže vieme, že kôš ovocia nie je v tejto hotelovej kategórii štandard a pri prvej návšteve sme ho nedostali. Ale hotel si určite pripísal kladné body, lebo vidno, že svojim hosťom venujú pozornosť.

Zdroj: Vendome

Ale stal sa nám aj opak. V jednom nitrianskom hoteli som bola trikrát, trikrát som pod vlastným menom rezervovala izbu pre dve osoby a trikrát sme dostali izbu pripravenú len pre jednu osobu...

Lampy, pri ktorých sa nedá čítať

Slovenské hotelierstvo urobilo za posledných 15 rokov naozaj výrazný skok dopredu a najmä tie štvorhviezdičkové (a, samozrejme, päťhviezdičkové) sa určite vyrovnajú hotelom rovnakého štandardu v zahraničí. Tým, že sú nové, často sú aj lepšie. A ubytovanie v nich stojí podstatne menej ako napríklad v Rakúsku.

Niekedy však v nich človek natrafí na maličkosti, ktoré pobyt nespríjemnia. Často za ne môžu nie zamestnanci hotela, ale architekti či dizajnéri. Až máte niekedy pocit, že by v tej izbe (alebo kúpeľni) mali sami stráviť pár hodín, aby videli, čo „napáchali“.

Hotelové izby som okrem toho začala deliť podľa umiestnenia elektrických zásuviek. V tých výborných sú