Ako riešiť obchodné spory bez sudcu

Úspešná firma mala od roku 1999 nezaplatenú pohľadávku. Po viackolových bezvýsledných rokovaniach s dlžníkom, ktorým bola veľká spoločnosť, sa v roku 2001 obrátila na súd. Chcela potvrdiť svoje právo a získať peniaze, na ktoré si nárokovala. V roku 2006 sa po dovolaní dlžníka na Najvyššom súde vrátilo súdne konanie na začiatok do prvostupňového konania. Po odmietnutej ústavnej sťažnosti a neúspešnom dovolaní dlžníka v druhom kole sa napokon v roku 2011 veriteľ dopracoval ku konečnému, pre neho kladnému rozsudku. Verdikt mu priniesol satisfakciu, nie však peniaze na účet. Dlžník totiž medzitým skončil v konkurze.

Pre veriteľov, ktorí sú na súde úspešní, sa efekt faktickej prehry z dôvodu insolvencie protistrany, presunutia podnikateľských aktivít na inú spoločnosť či jej reštrukturalizácie znásobuje dĺžkou trvania súdneho sporu. A tiež konečným vyúčtovaním, lebo náklady na spor nezahŕňajú len súdne poplatky a náklady na právne zastúpenie, ale aj interné náklady na vedenie sporu (takzvaný claim manažment).