Je jasné, že keď umierajú ľudia a hrozí rozpad krajiny, na peniaze sa príliš nemyslí. Je tiež jasné, že ak fakticky neexistuje vláda, nemôžu zahraniční partneri poškodenej Ukrajine pomáhať. Nie je preto prekvapením, že po rýchlom vývoji zo záveru minulého týždňa Moskva zastavila ďalšie tranže zo sľúbených 15 miliárd dolárov pomoci, ktoré s prezidentom Vladimirom Putinom dohodol v decembri teraz kyjevským prevratom odstavený Viktor Janukovyč.

V. Putin v januári na samite Bruseli vyhlasoval, že jeho krajina sľub dodrží bez ohľadu na to, kto bude v Kyjeve pri moci. Teraz však Moskva čaká, kým bude situácia jasnejšia. Rusi si tak zatiaľ kúpili päťročné ukrajinské dlhopisy len za tri miliardy dolárov.

Naopak, Európska únia a predovšetkým jej členské krajiny začínajú nahlas hovoriť o potrebe ekonomickej podpory Ukrajine. Najpravdepodobnejším variantom, o ktorom sa už zrejme rokuje, je pomoc zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF). V taký postup a pomoc Európskej únie pri jeho presadzovaní napokon dúfali vtedajší ukrajinskí predstavitelia už vlani.

Je možné, že vtedajšia nepríliš nadšená únijná reakcia na náznaky Kyjeva v tomto smere nakoniec prispela k rozhodnutiu prezidenta V. Janukovyča prerušiť podpis asociačnej dohody s EÚ a sústrediť sa na obnovu dobrých vzťahov s Ruskom. Vtedy si totiž fond kládol niektoré podmienky, napríklad liberalizáciu cien energií, ktoré sa z kyjevskej perspektívy nejavili dvakrát reálne.

Keď EÚ pochopila svoju chybu, keď sa zdalo, že jasným víťazom „boja o Ukrajinu“ je Moskva, začali bruselskí diplomati dávať najavo, že únia bola v prípade podpisu onej asociačnej dohody pripravená pomôcť sumou niekde okolo 20 miliárd eur. Dohoda je ďalej na stole, znie z Bruselu v týchto dňoch, a nemá vraj byť „konečnou etapou“ vzťahov medzi úniou a Ukrajinou. Brusel navyše – až do omrzenia – opakuje, že výrazný dlhodobý ekonomický prínos pre Ukrajinu bude mať s asociačnou dohodou spojená rozsiahla zmluva o liberalizácii obchodu. Presne rovnaká zmluva je však v interpretácii ruskej strany pre Ukrajinu extrémne nevýhodná a má vraj znamenať faktické odrezanie krajiny od prístupu na – pre ňu najvýznamnejší – ruský trh.

Ukrajinské devízové rezervy boli v januári na historickom minime 17,8 miliardy dolárov, čo predstavuje asi dva mesiace dovozu krajiny. Rezervy poklesli v dôsledku nedávnej splátky MMF, naozaj kritický okamih podľa analytikov príde na úrovni okolo 15 miliárd. V júni musí krajina splatiť približne miliardu už existujúcich záväzkov za eurobondy, ďalšia veľká splátka čaká Kyjev v septembri. Centrálna banka v Kyjeve však tiež vydala vyše 1,5 miliardy dolárov na intervencie v snahe podporiť v dôsledku politickej krízy stále klesajúcu ukrajinskú hrivnu.

Peniaze sa teda niekde nájsť musia. Napriek ruským tvrdeniam, že Moskva splní svoj sľub a kúpi všetky dlhopisy, ktoré kúpiť sľúbila, však v Kyjeve teraz zrejme s očakávaním hľadia opäť predovšetkým západným smerom. A to zrejme aj napriek faktu, že podpora MMF zrejme nepríde bez záväzkov k výrazným reformám z ukrajinskej strany. Fond, po skúsenostiach s Gréckom a jeho len veľmi pomalými a neochotnými zmenami, bude chcieť od Ukrajiny zrejme vidieť jasné politické odhodlanie na skutočné zmeny.

Obavy z angažmánu v politicky veľmi nestabilnom prostredí, v ktorom dosiaľ MMF rokoval tak s vládou, ako aj s predstaviteľmi opozície, by však zrejme mohli zmierniť jednoznačné európske a americké záruky.

Napokon, MMF už má s Ukrajinou jednu zlú skúsenosť. Program z roku 2010 vo výške skoro 15,5 miliardy dolárov ukončil po dvoch splátkach, keď vyšlo najavo, že vtedajšia vláda svoje sľuby o reformách nehodlá plniť. Už vtedy sa spor týkal predovšetkým uvoľnenia cien plynu.

Nemci, Poliaci, Briti aj ďalší teraz dávajú svoju podporu jasne najavo a hovoria tiež o ďalších možných pôžičkách aj zárukách. Podobne sa vyjadrili aj Spojené štáty, podľa ktorých je cesta stabilizácie ekonomiky s pomocou MMF „najudržateľnejším spôsobom obnovy ukrajinskej ekonomiky zo všetkých možných ciest“.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.