Ako politici (ne)priznávajú majetky

Kontrolu transparentnosti verejných funkcionárov – teoreticky – zabezpečujú majetkové priznania. Verejnosť by sa z nich mala dozvedieť, či nový dom alebo auto, ktoré si poslanec alebo minister počas trvania funkcie kúpil, zodpovedajú jeho oficiálnemu príjmu.

Ibaže majetkové priznania sú príliš povrchné na to, aby sa z nich dalo niečo vyčítať. A deravé, takže prípadné podozrenia sa dajú vždy vysvetliť nejakým „iným“ príjmom. Veľa na tom nezmení ani aktuálna novela ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorú na septembrovej schôdzi predkladá šéf parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD).

Dvanásť pokusov

Ústavný zákon, ktorý zaviedol povinnosť verejných činiteľov podávať majetkové priznania, platí na Slovensku od roku 2004. Aktuálny návrh na jeho zmenu je v poradí už dvanásty. Novelizovať sa ho podarilo len raz. Zväčša práve preto, že pribudnúť mali prísnejšie pravidlá, ktoré sa politikom nepozdávali.

V súčasnosti musia majetkové priznania každoročne odovzdávať vybraní verejní činitelia – členovia vlády, poslanci parlamentu a obcí, starostovia, rektori či prezident. Odovzdávajú ich parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ten je zároveň poverený ich kontrolou: či priznania podali všetci a načas, ale aj ich obsahu. Priznania sú následne zverejnené a voľne dostupné na internete.

Možno sa v nich dočítať, že verejný funkcionár má dom alebo podiel v akciovej spoločnosti. Aká je ich hodnota, to sa už na webe nenájde. Ak by mal ktokoľvek – z parlamentu, médií, verejnosti – pochybnosti o (ne)priznanom majetku či príjmoch, môže ich dať výboru preveriť. Po ich potvrdení môže výbor previnilca potrestať odobratím platu, pri recidíve ho dokonca zbaviť funkcie. Výbor rieši desiatky podnetov ročne.

V nastavení kontroly vidí bývalý predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý (Sieť) hneď prvý problém.