Argument, že pri obmedzených financiách na školstvo sa dá rozumne regulovať prijímanie poslucháčov, ponúka Fínsko – krajina, ktorú celý svet obdivuje za jej vzdelávací systém. To už dávnejšie stanovuje presný počet študentov, ktorí môžu byť prijatí na verejné vysoké školy.
V prípade polytechnických škôl, na ktorých je možné získať len titul bakalára (napriek názvu aj v humanitných a umeleckých predmetoch), sa ministerstvo a škola dohodnú na presnom počte prvákov pre jednotlivých 62 študijných odborov. V „zmluve“ uzatváranej na trojročné obdobie sú stanovené aj ďalšie výkonnostné ciele, ktoré musí škola splniť. Napríklad podiel financií, ktoré má škola do rozpočtu získať zo súkromných zdrojov alebo podiel zamestnanosti absolventov. „Ak škola tieto ciele nesplní, zohľadní sa to pri výpočte dotácie pre školu na nasledovné obdobie,“ vysvetľuje Birgitta Vuorinen z fínskeho rezortu školstva a dodáva, že všetky zmluvy a dohody medzi ministerstvom a školou sú verejne prístupné.
Každý fínsky poslucháč polytechniky v budúcom roku „prinesie“škole 7 770 eur zo štátneho rozpočtu. „Ak škola prijme viac študentov, ako sa dohodla s ministerstvom, peniaze na nich nedostane,“ zdôrazňuje B. Vuorinen hlavný rozdiel oproti slovenskému systému, v ktorom štát škole platí za každého prijatého denného študenta. Aj fínska škola môže prijať viac prvákov, ako sa dohodla s ministerstvom, ale musí si na nich nájsť financie. No iným spôsobom ako prijímaním masy prvákov na externé štúdium. To je väčšinou bezplatné, symbolické školné sa platí za rôzne kurzy celoživotného vzdelávania.
S univerzitami, ktoré vzdelávajú vo všetkých troch stupňoch, sa fínske ministerstvo dohoduje na počte absolventov, ktorí zo školy vyjdú. Pri určovaní čísiel pre polytechniky aj pre univerzity (na oboch spolu študuje zhruba 310-tisíc študentov ročne) sa ministerstvo orientuje analýzami Vládneho inštitútu pre ekonomický výskum a Národnej rady pre vzdelávanie.
