Ako jediný má právo využívať cenné frekvencie pre digitálne TV vysielanie pokrývajúce celé územie Slovenska. Má exkluzívne kontrakty s najväčšími televíziami, vrátane de facto nevypovedateľnej zmluvy s verejnoprávnym telerozhlasom, vlani sa stal výhradným prevádzkovateľom rádiových frekvencií RTVS: Towercom. Od predaja bývalých Rádiokomunikácií v roku 2007 sa o skutočných majiteľoch jednej z najväčších telekomunikačných firiem na Slovensku iba špekuluje. A hoci slovenské zákony vyžadujú od prevádzkovateľov frekvencií transparentnosť, operátor dokázal ovládnuť trh s DVB-T fungujúc cez spleť schránkových spoločností.
Schránka č. 1: Londýn
Keď Slovak Telekom v roku 2006 ohlásil, že predáva Rádiokomunikácie, v pozícii nových majiteľov dnešného Towercomu vystupovala akciovka Tri R. Išlo o konzorcium troch firiem: technologických spoločností Movys a I.T.A. Telecom a neznámeho, v Londýne registrovaného Hampden Investments Limited. Ten vznikol v decembri 2005, rok predtým, ako sa ohlásil predaj Rádiokomunikácií. V Tri R, ktorý za operátora zaplatil v prepočte takmer 120 miliónov eur, mal so 60-percentným podielom pôvodne najsilnejšiu pozíciu Movys. I.T.A. Telecomu patrila necelá tretina a Hampdenu zvyšných desať percent.
Pomer síl sa už čoskoro zmenil, keď sa konzorcium de facto rozpadlo. V roku 2009, po politickej výmene predsedu Telekomunikačného úradu, zrušení prvého tendra na riadnu prevádzku DVB-T a jeho opätovnom vypísaní so zmenenými podmienkami, Towercom získal frekvencie pre tri celoplošné balíky frekvencií pre DVB-T. Vtedy už ovládal vo firme vyše 90-percentný podiel Hampden Investments. Aj podľa súťažných podkladov z novembra 2011, ktoré operátor predkladal v rámci tendra o štvrtý multiplex (ktorý tiež vyhral), mal Movys iba 0,07-percentný podiel na základnom imaní a hlasovacích právach, zvyšok patril Hampdenu.
O tejto firme sa len tak ľahko – napríklad cez internetový vyhľadávač – nedá nájsť okrem londýnskej adresy nič. Hampden Investments nemá telefónne číslo ani internetovú stránku. Podľa britského obchodného registra dokonca nemá Hampden nič spoločné ani s tým, čím sa živí Towercom – ako hlavný predmet činnosti uvádza „neklasifikované služby biznis podpory“ a „kanalizáciu“ (sewerage), čo s distribúciou TV kanálov súvisí nanajvýš etymologicky... a vzhľadom na obsah niektorých programov ako cynická metafora. Zmienka o prevádzkovaní rozhlasového a TV vysielania je až v jeho výročných správach.
Formálny majiteľ Towercomu je nevypátrateľný nielen na internete – Hampden Investments sa nedá nájsť ani priamo v Londýne. Na 82 St John Street sa zvonček či menovka Hampdenu ani Towercomu nenachádza. Na adrese namiesto nich sídli iba spoločnosť Beavis Morgan, poskytujúca služby v oblasti účtovníctva a daňového poradenstva. Podľa výročnej správy Hampdenu je jej audítorom. A podľa všetkého „prenajímateľom“ oficiálnej poštovej schránky.
Na londýnskej adrese Hampden Investments sídli účtovnícka firma
Schránka č. 2: Cyprus
Že londýnska adresa je iba fasáda, potvrdzujú reporty zasielané do britského obchodného registra. K marcu 2011 mala k akciám Hampdenu zriadené záložné právo slovenská pobočka UniCredit Bank. Ďalšie kroky však stále nesmerujú na Slovensko, ale do južnejších teritórií - Hampden ako svoje hlavné sídlo uvádza adresu na Cypre, v biznis centre Savvides v meste Nikózia. O tejto administratívnej budove TREND už neraz písal – nachádzajú sa tu fiktívne sídla viacerých firiem, ktoré majú blízko k aktivitám ľudí okolo finančnej skupiny J&T. Tú bývalý predseda Telekomunikačného úradu Branislav Máčaj, ktorého v roku 2008 koalícia na čele so Smerom odvolala kvôli tendru na DVB-T, opakovane spájal práve s Towercomom.
Londýnsky medzistupeň, ako funguje v prípade Hampden Investments, niektoré firmy využívajú napríklad na zvýšenie svojej dôveryhodnosti pri rokovaniach s medzinárodnými obchodnými partnermi. Pre Towercom mohla byť kredibilita dôležitá napríklad vlani, keď jeho majitelia predávali Skylink – najvyužívanejšiu satelitnú platformu na Slovensku aj v Česku. Kupujúcim bola luxemburská skupina M77 Group, pôsobiaca na viacerých západoeurópskych trhoch, ktorú nastrčená adresa na Cypre mohla odstrašiť.
Vo vlastníckej štruktúre Towercomu figuruje ešte jeden a zároveň posledný stupeň, ktorý sa dá z oficiálnych zdrojov vypatráť. Hampden Investments má iba jedného akcionára – Tomáša Bujňáka. Napriek tomu, že slovenský podnikateľ vystupuje ako hlavná osoba za majiteľom Towercomu, nemá žiadnu pozíciu v riadiacich orgánoch firmy ani vo verejne dostupnej organizačnej štruktúre. T. Bujňák pre TREND potvrdil, že stále je sám majiteľ akcií Hampden Investments. Na otázku, či a pre koho akcie drží, však ďalej neodpovedal. „Nevidím na to dôvod,“ ukončil krátky telefonát a odkázal na spoločnosť Towercom.
Operátor pozíciu T. Bujňáka neobjasnil, no, pochopiteľne, opakovane odmietol špekulácie vzhľadom na prepojenie na J&T. K tým sa v ostatných rokoch pridala aj ďalšia nepotvrdená informácia, že do biznisu operátora je angažovaný aj podnikateľ Ivan Kmotrík. Napokon, Kmotríkov Grafobal a ľudí z prostredia J&T v minulosti už spájali mediálne aktivity - začiatkom roka 2007 J&T oficiálne predala Grafobalu Ta3. Grafobal v rovnakom čase predal televíziu Joj Petrovi Korbačkovi z J&T.
„Majoritným vlastníkom Towercomu je spoločnosť Hampden Investments Limited. Logicky teda nemôže byť vlastníkom spoločnosti Towercom ani skupina J&T, ani pán Kmotrík. Spoločnosť Towercom poskytuje služby rozhlasového a televízneho vysielania pre takmer všetky televízie a rádiá na slovenskom mediálnom trhu. V prípade že skupina J&T alebo pán Kmotrík vlastnia televíziu alebo rádio, je pravdepodobné, že má spoločnosť Towercom s daným rádiom alebo televíziou zmluvný vzťah,“ uviedol pre TREND marketingový manažér operátora Michal Šuran.
Stačí vyhlásenie
Vlastnícke vzťahy Towercomu by nemuseli nikoho zaujímať, ak by firma svoju transparentnosť nemusela zo zákona preukazovať v rámci výberových konaní o verejný statok, ktorého prevádzkovaním sa živí – frekvencie. Operátor musel vyargumentovať „priehľadnosť a dôveryhodnosť finančných zdrojov“ ako oficiálne kritérium tendrov o DVB-T už trikrát: v roku 2009 v rámci dvoch tendrov o prvé tri multiplexy DVB-T a aj v minulom roku, keď Towercom súťažil o štvrtý multiplex. Vzhľadom na finančné výsledky firmy, ktorá patrí k najziskovejším na Slovensku, komisie telekomunikačného regulátora nemali dôvod spochybňovať, že Towercom nebude mať z čoho utiahnuť prevádzku DVB-T vysielačov. Ako však zdôvodnili kritérium priehľadnosti zdrojov, sa TRENDU nepodarilo zistiť. Úrad na základe infozákona prezradil iba to, že Towercom získal za kritérium priehľadnosti a dôveryhodnosti v rámci troch tendrov 236, 246 a za štvrtý multiplex plných tristo bodov. Písomné zdôvodnenie výšky počtu bodov však úrad neposkytol, pretože údajne nejestvuje.
Hlavnou myšlienkou za hodnotením priehľadnosti je zabrániť prepojeniu medzi operátormi vysielania, narábajúcimi s obmedzeným počtom frekvencií, a celoplošnými rádiami a televíziami. Dôvodom je, aby dominantný operátor terestriálneho vysielania, ktorý by zároveň vlastnil televíziu či rádio, nemohol znevýhodňovať konkurenciu. To by nemusel byť problém, ak by na trhu s čoraz bezvýznamnejším terestriálnym TV vysielaním vládla konkurencia. No komisie Telekomunikačného úradu, respektíve sám regulátor pridelili všetky dostupné balíky frekvencií s celoplošným pokrytím iba jednej firme - Towercomu, ktorého skutočný vlastník odmieta komunikovať.
Ako uviedol hovorca úradu Roman Vavro, regulátor pri výberových konaniach „bral do úvahy možnosť, že z oficiálnych dokladov nemusí byť možné odhaliť prípadné prepojenie (na vysielateľov)”. Ako poistku si preto úrad v tendroch pýtal od všetkých uchádzačov čestné vyhlásenie o tom, že budúci operátor DVB-T nie je prepojený na žiadnu televíziu a rádio. Tam sa jeho investigatíva skončila. „Pokiaľ by prepojenie existovalo a žiadateľ by v čestnom vyhlásení tvrdil niečo iné, tak by sa dopustil trestného činu podvodu,“ dodáva hovorca úradu vyzývajúc, že „pokiaľ by ktokoľvek mal akúkoľvek vedomosť o tom, že sa ktorýkoľvek účastník výberového konania dopustil trestného činu podvodu, tak v takom prípade má zákonnú povinnosť obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.“
