Ako odschránkovať republiku

Prípravou právnej normy, ktorá má slúžiť ako protischránkový zákon, sa slovenský parlament zaoberal jedenásť mesiacov. Od novembra 2014 do septembra 2015 o nej rokovala Národná rada SR na piatich parlamentných schôdzach. Výsledkom je, že vládni poslanci napokon schválili zákon v takej podobe, že normu bude potrebné schváliť ešte raz a v inom znení.

Krajina pritom veľmi naliehavo potrebuje dobrý a účinný protischránkový zákon, pretože offshorové firmy, teda spoločnosti sídliace v zahraničí, založené v daňových rajoch a vlastnené anonymnými majiteľmi, firmy bez technického a organizačného vybavenia, ktoré majú iba poštovú schránku, sa na Slovensku už dlhé roky bezkonkurenčne presadzujú v najlukratívnejších obchodoch so štátom. Presadzujú sa vo svoj prospech a na škodu štátu a jeho občanov.

Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú poslanci schválili minulý mesiac, nemá silu ani potenciál na to, aby tejto praxi zabránila. Aj to je dôvod, pre ktorý prezident republiky Andrej Kiska nedal svoj podpis pod definitívnu podobu protischránkového zákona.

Iba zdanie a hmla

Z latentného spoločenského problému, ktorým je dlhoročné pôsobenie schránkových firiem na Slovensku, sa stal problém akútny v novembri 2014. Vtedy prepukol škandál okolo drasticky predraženého nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu. Pobúrenie verejnosti nad tým, že schránkové firmy zabezpečujúce nezákonný a neopodstatnený profit anonymným osobám, ktoré majú špeciálne vzťahy s verejnými funkcionármi, vtedy nadobudlo podobu pouličných protestov.

Pod ich tlakom museli aj vládni politici priznať, že je nevyhnutné, aby sa „dlhodobý problém schránkových firiem“ konečne začal riešiť. Vládna zostava ale od začiatku až do konca legislatívneho procesu prichádzala len s takými „riešeniami“, ktoré iba vytvárali politické zdanie, že sa s tým niečo robí a mohla sa okolo toho pestovať mediálna hmla. V tomto ohľade bol veľmi produktívny predovšetkým Robert Fico, premiér a predseda strany Smer-SD.

Na konci minulého roka vládni poslanci v skrátenom legislatívnom konaní prijali zákon, ktorý museli po troch mesiacoch sami zrušiť, lebo bol v rozpore s legislatívou Európskej únie. Potom predložili návrh, ktorý nezodpovedal parlamentnému a ani vládnemu uzneseniu o tom, čo má zákon obsahovať. Odôvodnili to tak, že musia počkať na prijatie smernice Európskej únie. Keď v máji 2015 bola európska smernica prijatá, vláda podľa nej návrh zákona nezmenila a ani sa neobťažovala, že by to nejako odbornej či širšej verejnosti vysvetlila.

V septembri 2015, napriek druhému vetu prezidenta republiky, poslanci Smeru-SD napokon zákon schválili v podobe, ktorá nezodpovedá duchu ani litere európskej smernice. Opozičný poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) postup vládnych poslancov komentoval slovami, že nedostatočný zákon bol prijatý, lebo vládna strana už okolo neho vytvorila „dostatočné množstvo mediálnej hmly na to, aby politické volebné škody Smeru-SD boli minimalizované“.

Dvadsaťpercentný zákon

Najväčší a najzávažnejší nedostatok schváleného zákona je