Ako sa odohral zázrak na pivnej pustatine

Keď pred dvoma rokmi urobilo české združenie První pivní extraliga tradičnú ochutnávku slovenských pív, jeho členovia zostali zaskočení a sklamaní zároveň. Anonymný nákup v slovenských supermarketoch ukázal holú realitu slovenskej pivnej scény. „Slovensko za posledných 25 rokov prakticky vyschlo. Na južnej strane Tatier zrejme nezostáva dosť vody pre pivovary, takže ubúdali, ubúdali, až ich zostalo len päť. A to je z nášho pohľadu ,pupka pivného sveta‘ prakticky púšť,“ napísal predseda združenia Honza Šuráň.

Jeho hodnotenie bolo prísne a presne cielené. Ponuka pív bežne dostupných v maloobchode sa za posledných pár rokov značne oklieštila a obmedzila len na produkciu štyroch stredných a veľkých pivovarov. Aj keď si spotrebiteľ vyberá medzi značkami Zlatý Bažant, Šariš, Topvar, Kelt, Corgoň, Smädný mních či Martiner, v skutočnosti ich varia len dvaja najväčší hráči na trhu.

Tak Heineken Slovensko, ako aj Pivovary Topvar neurobili nič neobvyklé. Podobne ako v ostatných krajinách stredoeurópskeho regiónu len konsolidovali výrobu a koncentrovali ju do jedného centra. Na jednej strane si zabezpečili ekonomickú stabilitu, na strane druhej „zabili“ pivnú rôznorodosť. Ak by sa pivný príbeh končil tu, bol by smutný a deprimujúci. Paradoxne, zatvorením a presunom výroby piva z Topoľčian do Veľkého Šariša, čo bola posledná konsolidácia na trhu, sa začína písať nové etapa slovenského pivovarníctva. Je voňavá, remeselná a hlavne pestrá.

Predvoj revolúcie

Rok 2009 určite nemôžeme označiť za začiatok pivnej revolúcie u nás. Na trhu existuje päť veľkých a stredných hráčov, sekunduje im sedmička malých. Takmer všetky produkujú ležiak, prototyp ideálneho piva, na ktorom boli „odchované“ generácie našich predkov. Najmä staršia generácia pivovarníkov prakticky nevedela variť nič iné ako pivo plzenského typu, aj preto sa v menších pivovaroch varil podobne ako v tých veľkých „len“ ležiak.

Oproti minulému roku spotreba piva na Slovensku stúpla. Slováci vypijú v priemere 73,1 litra na hlavu. Zdroj: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu

Aj malé pivovary, ktoré vznikali, tak nasledovali ležiakový trend. Veľkým priekopníkom v uvádzaní nových trendov bol v tom čase rožňavský pivovar Kaltenecker. Treba zdôrazniť, že z pohľadu technológie bol pivovar vybavený rovnako ako ďalší hráči na Slovensku. Rozhodla však odvaha zariskovať a priniesť niečo nové. „Keďže som cestoval po svete, ochutnával som aj pivné štýly, ktoré u nás neboli,“ hovorí pre TREND zakladateľ pivovaru Kaltenecker Ladislav Kovács. Aj preto sa rozhodol, že na vtedajšiu dobu nezvyčajné štýly skúsi navariť doma. Asi pred pätnástimi rokmi tak na trh uviedli v Rožňave pšeničné pivo. „Najväčší šok bol ten, že ľudia nám to odmietli piť. Sťažovali sa, že je kyslé, a vracali nám ho,“ smeje sa dnes L. Kovács.

Rožňavský reštauračný pivovar však zo svojej snahy nerezignoval, k vrchne kvaseným pivám sa vrátil o dva-tri roky. „Ohlas už bola iný. Najmä mladí ľudia sa vracali na Slovensko z Rakúska či Nemecka, kde ochutnali pšeničné pivá a ocenili, že rovnako dobré nájdu aj doma,“ hovorí o obrate L. Kovács.

Kým v minulosti sa u nás používal predovšetkým český chmeľ, malé pivovary začali skúšať aj iné odrody z Ameriky, Nového Zélandu či Austrálie. Zdroj: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu

Aj napriek tomu, že o malom pivovare v Rožňave sa začalo viac rozprávať a jeho pivá sa stali vyhľadávané, stále bol vo svojej snahe ponúknuť vrchne kvasené pivá v podstate osamotený. L. Kovács rozmýšľal, ako ďalej.

„Spolu s