Niektoré bratislavské mestské časti, ale aj mestá či obce v blízkosti slovenskej metropoly čoraz častejšie požadujú od občanov poplatky, na aké podľa zákona nemajú nárok. A ľudia ich – až na malé výnimky – platia, lebo neveria v právo v tomto štáte a ani v to, že by svojím odporom mohli niečo dosiahnuť.
Zdroj: Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Základná situácia je známa a opakujúca sa. Občan niečo od úradu potrebuje, napríklad stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie či iný úradný výkon. Splní všetky požiadavky a podmienky, ktoré mu ukladá právny poriadok, a čaká, že dostane to, čo potrebuje a na čo má zákonný nárok. Lenže rozhodnutie neprichádza, a keď sa začne zaujímať, kde to viazne, tak sa dozvie, že by sa patrilo dať obci, mestu či mestskej časti dar. Vtedy má dve možnosti – nezaplatiť a domáhať sa svojich práv zákonnou cestou alebo zaťať zuby a zaplatiť. Drvivá väčšina v tejto situácii volí druhú možnosť, lebo chce mať pokoj. Ako hovoril Bertolt Brecht, beda krajine, ktorá nemá hrdinov, a ešte väčšmi beda tej, ktorá ich potrebuje.
Aj bez hlbokých právnych analýz je zrejmé, že ak občan splní všetko, čo stanovuje zákon, tak na rozhodnutie vo svoj prospech má právny nárok. A každý, kto mu ho upiera, lebo jeho vydanie podmieňuje splnením svojvoľnej podmienky finančného charakteru, sa voči občanovi správa ako výpalník. Aby obce, mestá či mestské časti kriminálnu podstatu svojho postupu zamaskovali, používajú dva druhy krytia. Svoje konanie „legalizujú“ všeobecne záväzným nariadením, ktoré odsúhlasí väčšina zastupiteľstva. A potom tvrdia, že to, čo od občanov inkasujú, nie je úplatok, lebo peniaze vyberajú pre obec či mesto. Ani jedno ani druhé pritom nemení podstatu veci.
Obecné či mestské zastupiteľstvo nie je suverén, a tak, ako na svojom území nesmie uzákoniť šaríu, nemôže ani povýšiť výpalníctvo na legálny postup. Záväzné uznesenia môžu zastupiteľstvá prijať len na to, na čo ich splnomocňuje zákon. Prokuratúra preto zasahuje proti uzneseniam či záväzným nariadeniam, ktoré nemajú oporu v zákone. Nedávny pokyn krajskej prokuratúry, aby prokurátori preskúmali nariadenia a uznesenia zastupiteľstiev v Bratislavskom kraji, ktoré „upravujú“ prijímanie darov, je preto správnym krokom, aby sa delegalizovalo, čo je nelegálne.
Aj keby bola pravda, že vynútený „dar“ ide v prospech mesta či obce (čo nie je vždy isté), ide stále o úplatok. Stačí si prečítať paragraf 328 Trestného zákona, z ktorého vyplýva, že kto niečo „žiada pre seba alebo inú osobu“ za to, že bude plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu z postavenia alebo funkcie, žiada úplatok. Nezáleží na tom, či sa žiada takzvané mariánske, záhorské, čunovské alebo dúbravské, lebo všetko spadá do oblasti, ktorá má názov Korupcia.
