Ako nezaspať dobu v ére obnoviteľných energií

Tlak rozhýbať sa stúpa

Všetkých významných producentov uhľovodíkových energonosičov, počínajúc Saudskou Arábiou a Ruskom ako večných rivalov o post svetovej jednotky až po pätnáste Nórsko, núti zbavovať sa ťažkej závislosti od petrorolárových príjmov aj iný, ešte nástojčivejší faktor.

Prepad cien čierneho mazľavého zlata na svetových trhoch. Z predvlaňajších vyše sto dolárov za barel na nedávnych tridsať. Ceny medzitým stúpli a oscilujú na hranici päťdesiat dolárov, ale k „starým dobrým“ trojciferným číslam len tak ľahko nevystrelia.

Po Brazílii druhý latinskoamerický producent Venezuela fascinoval uplynulý víkend svetové trhy publikovaním svojich cien v čínskych jüanoch. Pokus o dedolarizáciu predaja svojej ropy však nesprevádza viditeľnejšími pokusmi o posilňovanie iných svojich vývozuschopných odvetví.

Prílišná upätosť na Čínu ju môže rýchlo zahnať do postavenia surovinového prívesku ázijského obra. Zámena jednej závislosti za inú nie je tá diverzifikačná cesta, na akú by chceli vykročiť iní svetoví top producenti ako v poradí štvrtý Irak, piaty Irán, deviaty Kuvajt či dvanáste Mexiko.

Žiadna z európskych krajín nevďačí svojmu bohatstvu z príjmov za predaj ropy a zemného plynu viac ako Nórsko. V kategórii producentov zemného plynu je dokonca svetovou šestkou a prekonáva ôsmu Saudskú Arábiu. Stojí za to porovnať, ako sa obe výrazne kontrastné kráľovstvá dokázali porátať s následkami pádu cien ropy a prijatými záväzkami k dekarbonizácii svetovej energetiky.

Nórsky vankúš drží prím

Odpoveď v prípade severanov priniesli minulý týždeň výsledky parlamentných volieb v tejto konštitučnej monarchii. Menšinová stredopravá koaličná vláda Erny Solbergovej ostane pri moci. Stredoľavá Strana práce síce vyšla z volieb ako víťaz, avšak bez koaličného potenciálu v 169-člennom Stortingu. Doterajší traja stranícki partneri konzervatívcov chcú ostať zoskupení okolo „Mamy Erny“ aj preto, že previedla päť a štvrť milióna potomkov Vikingov cez mrazivé trasovisko hospodárskych ťažkostí v dôsledku zosunu cien ropy.

Erna Solbergová, nórska premiérka Zdroj: Profimedia.cz

Vláda nespanikárila a nerozhadzovala navŕšené rezervy Štátneho investičného fondu. Naopak, zaviedla rozumné úsporné opatrenia a sprísnila pravidlá čerpania z fondu na tri percentá z jeho hodnoty namiesto pôvodných štyroch percent. Rozvážnym Škandinávcom sa v ňom nerušene kopia prostriedky do tej miery, že, podľa správy TASR, 12. septembra hodnota nórskeho ropného fondu prvýkrát vzrástla nad bilión dolárov. V rovnaký deň hodnota fondu síce klesla na 998 miliárd dolárov, i tak je to dosť na to, aby mu patrila najvyššia priečka svetového rebríčka štátnych investičných fondov.

Nórsky fond Government Pension Fund Global (GPFG) vznikol zlúčením bývalého ropného fondu s dôchodkovým pod spoločnú strechu. Hodnotou okolo bilióna dolárov tento celok prekonáva svetovú dvojku Abu Dhabi Investment Authority zo Spojených arabských emirátov, tretiu v poradí China Investment Corporation a štvrtý Kuwait Investment Authority. V porovnaní s piatym saudskoarabským SAMA Foreign Holdings je bezmála dvojnásobne veľký.

Nórom patrí za to obdiv, najmä keď zoberieme do úvahy nízku ľudnatosť tejto päťaštvrťmiliónovej škandinávskej krajiny. Ropný fond, ktorý pred vyše štvrťstoročím založili, slúžil na vyrovnávanie cenových výkyvov vyvážanej ropy.

Z názvu nórskeho štátneho fondu vyplýva, že je z hľadiska umiestňovanie investícií globálny. Konzekventným Nórom a ich premiérke slúži ku cti, že neprichádzali k jeho správcom s „kreatívnymi dôvodmi“ na čerpanie. Takáto rozhodnosť vynikne v porovnaní so susedným Ruskom, ktoré začalo vykrývať zo svojich investičných a rezervných fondov straty z následkov uvaleného obchodného embarga a prepadu cien ropy do tej miery, že spadli rádovo z úrovne stovák miliárd dolárov na desiatky miliárd.

Aj Saudská Arábia načrela do svojich zahraničných investičných aktív. Ostáva ich stále dosť, za vyše 500 miliárd, i keď pred tromi rokmi dosahovali hodnotu vyše 700 miliárd dolárov a patrila im tretia priečka svetového rebríčka.

Odlišnosti, čo zavážia

Pri porovnávaní globálnej investičnej politiky predstavenstiev fondov Nórov a Saudskoarabov sa natíska otázka, prečo sa Oslu podarilo prekonať prekážky podobného charakteru podstatne lepšie ako vláde jeho Veličenstva Salmána ibn Abd al-Azíza. Z prvej otázky vyplýva druhá: či a ako pozmenilo petrodolárové bohatstvo ducha, mentalitu, povahové vlastnosti, odolnosť a podnikavosť obyvateľov.

Z tejto komparácie vychádzajú víťazne