Ako si nepodpíliť konár

Novozélandské mesto Christchurch je plné turistov, mladých ľudí, kultúry a ekológie. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby pred dvomi rokmi neprežilo obrovské zemetrasenie, ktoré vtedy prerušilo pokojný pracovný deň.

Padali domy, cesty, zomrelo 185 obyvateľov. Ľudia to nevzdali. Namiesto toho, aby len rezignovane rekonštruovali domy, rozhodli sa vytvoriť sídlo na nových ekologických základoch, plné kultúry a dobrej nálady.

Vyše 90 percent podnikov po zemetrasení prežilo. Dnes sa mesto pýši najnižšou nezamestnanosťou v krajine.

Najrýchlejšie pustošenie

Príbeh prímorského mesta je jedným z mnohých príkladov zmeny paradigmy v pohľade na biznis. Do podnikateľských slovníkov sa dostáva nové anglické slovo resilience, ktoré označuje schopnosť systému meniť sa a vyvíjať. Ide aj o to, ako dokáže ľudstvo využiť zmeny –šoky (napríklad finančné či prírodné) – na inovatívne myslenie vo vzťahu k Zemi.

Ako vyplýva zo správy OSN Millenium Ecosystem Assesment, rastúca ľudská spotreba potravín, vody, dreva, palív a vlákien za posledných päťdesiat rokov zmenila tvár Zeme významnejšie ako za celú ľudskú históriu dokopy.

Vystihol to aj holandský kozmonaut André Kuipers, keď odpovedal na otázku, čo ho za pol roka na vesmírnej stanici ISS najviac fascinovalo: „Neuveriteľná rýchlosť, akou sa naša planéta mení pod rukami ľudí.“ Na tisíckach fotografií zachytil ako miznú lesy, rozširujú sa púšte.

Prvé lastovičky

„To, ako ľudstvo v posledných dekádach uspokojovalo svoje potreby, ho doviedlo na okraj ekologickej priepasti, pričom každý ďalší krok je v histórii planéty krokom do neznáma. Kreativita môže ľudstvu opäť pomôcť dostať sa na koľaj trvalo udržateľného rozvoja,“ hovorí Brian Walker, vedec a predseda predstavenstva think-tanku Resilience Alliance.