Ako nedostatok ľudí na trhu práce zbližuje firmy s univerzitami

Príjmy Slovenskej technickej univerzity v Bratislave z podnikateľskej činnosti tvoria zo spomínanej sumy 31,1 milióna eur takmer tretinu, o čosi menej zarobila Univerzita Komenského v Bratislave. Zvyšných 18 škôl zarobilo ostávajúcich 14 miliónov, teda necelých 800-tisíc eur na školu, zväčša za prenájom vlastného majetku.

Nový vietor

Nevyhnutnou podmienkou rastu podnikateľských príjmov univerzít je spolupráca s komerčným sektorom. Lenže spolupráca až na výnimky viazne. Firmy vyčítajú vysokým školám, že nie sú pružné, reagujú pomaly a pracujú na výskume a projektoch, ktoré nie sú komerčne zaujímavé alebo ekonomicky životaschopné.

Akademici sa bránia, že univerzity sú financované primárne podľa počtu študentov a citácií, teda nemajú čas na spoluprácu s firmami, ale musia sa venovať výučbe a publikačnej činnosti. A že vysoké školy sa od nepamäti venujú najmä základnému výskumu, ktorého výsledky potom môže bezplatne použiť každý.

Spomenúť treba aj to, že len máloktorá zo zahraničných firiem, ktoré prišli na Slovensko, preniesla sem aj výskum a vývoj, ktoré by boli príležitosť pre odborníkov na vysokých školách.

Rast ekonomiky a vývoj na trhu práce však priniesol do patovej partie nové motivácie. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily prinútil firmy k väčšej iniciatíve a v snahe podchytiť si potenciálnych zamestnancov začali so školami výraznejšie spolupracovať. Jedna z foriem spolupráce, ktoré sa ujali a zbližujú akademický a korporátny svet, sú stáže a firemná prax študentov v podnikoch.

Jednoducho na stáž

Vyslať študentov na prax do konkrétnej firmy je pre školy úplne