Ako naučiť ratolesti sporiť

Lenže kto k svojim financiám pristupuje zodpovedne, ten hľadá úplne opačné posolstvo – ako naučiť svojho potomka rozumne sa správať k financiám. Aby pochopil nielen to, že môže mať len také výdavky, na aké mu stačí príjem, ale aj že sa v živote stretne so situáciami, keď bude potrebovať siahnuť na finančnú rezervu. Tú musí mať i v časoch, ktoré zo všetkých strán nabádajú na spotrebu a život na dlh.

Štvrť hodiny s voňavým cukríkom

O schopnosti sporiť psychológovia hovoria ako o schopnosti „odkladať uspokojenie“. Skrátka vedieť sa ovládať tak, aby človek nepodliehal okamžitým impulzom.

Klasický pol storočia starý experiment Waltera Mischela zo Stanfordovej univerzity postavil štvorročné deti pred ťažko odolateľnú dilemu: experimentátor pred dieťa položil penový cukrík marshmallow s tým, že ak ho nezje, kým sa laborant vráti, dostane ešte jeden cukrík. Dieťa potom ostalo štvrť hodiny s cukríkom osamote. Samotný priamy výsledok nebol úplne dôležitý, aj keď bolo určite podstatné, že viacero detí odolalo a dočkalo sa stopercentného zhodnotenia cukríka.

Mnohonásobné opakovanie ukázalo, že aby deti odolali, nachádzali rôzne spôsoby rozptýlenia. Od spievania po schovávanie sa pod stôl. Videozábery z novších experimentov, keď deti dostali namiesto cukríkov čokoládové sušienky, ukázali chlapca, ktorý vylízal iba náplň, čím ich „technicky“ nezjedol. V tomto prípade nie je jasné, či z neho bude právnik, hoci danosti by na to mohol mať.

Zdroj: Shutterstock.com

No práve sledovanie ďalšieho správania v neskoršom období bolo pre psychológiu dôležitou súčasťou Mischelovho experimentu. Ukázalo sa, že s rastúcim vekom detí sa zosilňovali aj rozdiely medzi tými, ktorí cukríkom odolali, a tými, ktorí sa na ne vrhli bez ohľadu na to, že si mohli „investíciu“ zdvojnásobiť.

Deti, ktoré odolali, dosahovali neskôr významne lepšie výsledky aj v škole, mali väčšiu sebadôveru a vedeli sa lepšie vyrovnávať so stresom. Ako dospelí zasa menej podliehali drogám, menej sa rozvádzali a redšie sa u nich prejavovala obezita. Jeden obyčajný voňavý cukrík bol teda dobrým indikátorom toho, ako sa malému človiečikovi bude neskôr dariť aj v živote.

Keď chýba príklad v rodine

Ako mnoho iných vlastností, aj schopnosti odkladať vlastné uspokojenie sa dá naučiť. Ako však naučiť dieťa správne zaobchádzať s peniazmi? Dávať mu odmeny a vreckové? Ak áno, kedy, v akom veku, koľko a za čo? Školstvo síce najnovšie má v osnovách aj finančnú gramotnosť, no nie je to ucelený predmet. Obsahuje len pár bodov, ktoré by sa v osnovách mali objaviť.

Spoliehať sa na školu je nezmysel. Ako hovorí generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov Darina Huttová, chýba nielen komplexné ekonomické a finančné vzdelávanie, ale i konzistentný program pre učiteľov, ktorí by sa venovali finančnému vzdelávaniu žiakov. Finančné vzdelávanie detí je zatiaľ skôr témou pre neziskové organizácie, združenia či banky a poisťovne. Najväčšia banka Slovenská sporiteľňa ich má hneď niekoľko a zameriavajú sa od manažmentu osobných financií až po čosi ako výučbu detských bankárov.

Realita je taká, že mnohí rodičia sa finančne správajú sami nezodpovedne

Jeden z programov ponúka v spolupráci so Slovenskou bankovou asociáciou aj Junior Achievement Slovensko (JA Slovensko). Má na starosti obsah, metodiku a učebné materiály pre program, ktorý poskytujú základným a stredným školám. Ako hovorí Peter Kalčevský z tejto organizácie, žiaci sa na začiatku zoznamujú s hodnotami a je to pre nich niečo úplne nové. Hoci by už mali mať z rodinného prostredia príklad vnímania hodnôt a rodinných financií, práve ten im často chýba.

Jeho slová opakuje aj D. Huttová. Realita je podľa nej taká, že mnohí rodičia sa finančne správajú sami nezodpovedne. „Každý tretí Slovák dáva na splátky bankových či nebankových úverov takmer tretinu z mesačného príjmu domácnosti a takmer tri štvrtiny domácností nemajú dostatočnú finančnú rezervu,“ hovorí D. Huttová. Rezerva by pritom mala byť vo výške šesťmesačného príjmu domácnosti.

Dajte im nazrieť do úlohy rodičov

Obaja svorne hovoria o tom, aké dôležité je pre deti nevynechávať ich z finančného diania v domácnosti. Práve rodičovský príklad, nie školský či televízny, má na deti najväčší vplyv v tom, ako sa budú neskôr ako starší a dospelí k vlastným financiám správať. Ako spomína P. Kalčevský, rodičia často učiteľom hovoria o tom, že považujú za nevhodné zaťažovať svoje deti peniazmi, výplatou, splátkami. No súhlasí s nimi len v tom, že