Vlajka, hymna, parlament, spoločná ochrana hraníc, spoločné zastúpenie v Medzinárodnom menovom fonde. Všetko z tohto Európska únia alebo eurozóna už majú alebo do niekoľkých rokov majú mať. Aspoň tak to navrhuje výkonný orgán Únie – Európska komisia.
Tá prišla ešte v decembri s podrobným plánom na „dokončenie“ eurozóny tak, aby menová únia bola odolnejšia v prípade budúcich turbulencií. Strechu je totiž najlepšie opravovať vtedy, keď svieti slnko, píše sa v návrhu.
A to, že je strecha deravá, ukázala nedávna hospodárska a dlhová kríza. TREND sa tejto téme venoval v diskusii organizovanej spolu s bratislavským Zastúpením Európskej komisie.
Transfery máme už dnes
Niektoré z návrhov Komisie na dobudovanie eurozóny a bankovej únie sú pomerne nekonfliktné, napríklad začlenenie Európskeho stabilizačného mechanizmu, takzvaného trvalého eurovalu, a fiškálneho kompaktu, zmluvy o pravidlách rozpočtovej zodpovednosti do systému európskych zmlúv. Pretože dnes sú len bežnou medzivládnou dohodou a ich fungovanie nie je kontrolovateľné Európskym parlamentom.
Iné reformné nápady z Bruselu sú však kontroverznejšie. Napríklad to, aby mal euroval právomoc zachraňovať banky v prípade, že sa minie spoločný rezolučný fond, do ktorého pre prípad krízy finančné inštitúcie povinne prispievajú. Alebo takzvaná stabilizačná funkcia pre európske verejné financie, ktorá by mala finančne pomáhať naštartovať ekonomiky členských štátov v kríze. V oboch prípadoch hrozí, že zodpovednejšie krajiny budú prostredníctvom takýchto mechanizmov dotovať tie menej zodpovedné a vznikne takzvaná transferová únia.
„Veľmi sa čudujem pohoršeniu nových členských krajín nad transferovou úniou. Veď takú máme už dnes a Slovensko z nej vďaka štrukturálnym fondom významne profituje,“ pripomenul čistý tok peňazí smerom do krajiny pod Tatrami Olivier Guersent z Európskej komisie.
Prečo tie výhrady? Veď transferovú úniu máme už dnes a Slovensko z nej významne profituje, čuduje sa Olivier Guersent z Európskej komisie. Zdroj: Milan David
Potrebu rozpočtového nástroja proti hospodárskym cyklom zdôvodňuje tým, že ekonomiky menovej únie môžu zasahovať takzvané asymetrické šoky, ktoré postihnú len niektoré krajiny. Keďže tie nemajú vlastnú menovú politiku a zároveň ich zväzujú pomerne tvrdé rozpočtové pravidlá, mala by podľa tejto logiky existovať nejaká vyrovnávacia rozpočtová sila na úrovni Bruselu. Tá by mohla pomôcť udržať v dotknutých krajinách dostatočnú úroveň investícií, prípadne dočasne pomáhať s výplatou dávok vysokému počtu nezamestnaných.
Na to, aby nešlo o trvalé rozpočtové prevody z jednej skupiny krajín do druhej, môže fungovať taký systém príspevkov do spoločného rozpočtu, ktorý by zohľadňovať rizikovosť jednotlivých štátov. Proti trvalému prerozdeľovaniu totiž vystupuje konzervatívne Nemecko a spolu s ním aj ďalšie rozpočtovo zodpovednejšie krajiny s konkurencieschopnejšími ekonomikami.
Chýbajúca analýza hodnoty za peniaze
Návrhom Komisie najvýraznejšie oponoval tímlíder pre verejné financie opozičnej strany Sloboda a solidarita Eugen Jurzyca. Poslancovi v nich chýbala najmä analýza hodnoty za peniaze takejto ďalšej integrácie.
„Komisia by sa mala sústrediť na väčšiu flexibilitu trhov, znižovanie dlhov a na analýzu efektivity projektov,“ tvrdí Eugen Jurzyca, tímlíder pre verejné financie SaS. Zdroj: Milan David
„Potešilo by ma, keby sa Komisia sústredila na väčšiu flexibilitu trhov, ktoré pomáhajú riešiť asymetrické šoky. Keby sa sústredila na znižovanie dlhov a na analýzu efektivity projektov, ktoré platia daňoví poplatníci, a na ich návratnosť,“ vymenoval. Inak podľa neho presúvanie zdrojov medzi krajinami nemusí byť ani solidárne ani efektívne. Verejné zadlženie v eurozóne už posledné roky klesá, ale s oneskorením a veľmi pomalým tempom. Pred krízou dosahoval celkový verejný dlh menovej únie 65 percent HDP, dnes je to 88 percent. Aj to podľa E. Jurzycu ukazuje, že tlak na jeho znižovanie stále nie je dostatočný.
Slovenské ministerstvo financií je vo svojich pozíciách, naopak, oveľa bližšie k Európskej komisii. Vedúci rezortného odboru bankovníctva Martin Peter uviedol, že Slovensko bude v rozhovoroch o reformách pre eurozónu prízvukovať najmä dve témy: zefektívnenie trvalého eurovalu a dobudovanie bankovej únie. Z Európskeho stabilizačného mechanizmu (eurovalu) by mal vzniknúť Európsky menový fond, schopný poskytovať záchrannú likviditu aj bankám. Finančné inštitúcie by okrem už existujúceho spoločného dohľadu a rezolučného fondu pre prípad problémov mali mať tiež celoeurópsku ochranu bankových vkladov. Na tej by sa politici mali podľa plánu dohodnúť do konca tohto roka.
Nie eurobondy, ale „bezpečné aktívum“
Okrem spoločného rozpočtu na zvládanie kríz a Európskeho menového fondu návrhy komisie hovoria aj o takzvanom spoločnom európskom bezpečnom finančnom aktíve. V minulosti sa v tomto smere skloňoval najmä vznik eurobondov, teda spoločných európskych dlhopisov. Tie by však fakticky zospoločňovali národné dlhy do jedného európskeho.
Spoločné európske dlhopisy už dnes vydáva euroval, ale iba v objemoch potrebných na finančnú pomoc krajinám v problémoch. Podľa návrhu Komisie ale finančné inštitúcie takéto aktíva potrebujú vo väčšom objeme. Napríklad na to, aby sa pretrhli úzke vzťahy medzi finančnou stabilitou národných finančných systémov a stabilitou verejných financií, pretože dnes banky držia väčšinu dlhopisov len svojich vlastných krajín.
Niektoré návrhy Komisie sú nekonfliktné, iné vyvolávajú rozpory i ostrý nesúhlas
Alternatívou spoločných dlhopisov, proti ktorým dlhodobo vystupuje znova najmä Nemecko, je preto vytvorenie finančného derivátu: takzvaných cenných papierov krytých vládnymi dlhopismi (SBBS).
Skeptický voči prípadnému zospoločňovaniu dlhov je aj bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth. „Ak chce eurozóna rozmýšľať o permanentných transferoch medzi vládami svojich členských krajín, musí si odpovedať na otázku, či sa naozaj chce posunúť smerom k federácii,“ myslí si. V opačnom prípade by taký krok podľa neho nebol legitímny a politicky by destabilizoval celý európsky blok. Ani podľa neho však eurozóna dnes stále nie je plne funkčným projektom.
Napríklad v oblasti rozpočtových pravidiel. S odvolaním sa na januárový dokument z dielne popredných francúzskych a nemeckých ekonómov si aj J. Tóth myslí, že súčasné pravidlá eurozóny nie sú nastavené dobre. Štrnásti podpísaní ekonómovia v štúdii navrhujú, aby bola prílišná koncentrácia jedného typu dlhopisov na súvahách bánk penalizovaná vyššou rizikovou váhou, voči ktorej budú musieť vytvárať kapitálové rezervy. Navrhujú však aj povinné výdavkové pravidlo, ktoré by krajinám v dobrých časoch bránilo rast príjmov prejesť na prirýchlom raste výdavkov. Či to, aby vznikli jasné pravidlá bankrotu krajín, takzvanej reštrukturalizácie dlhu, čo posilní oficiálny záväzok nepomáhať krajinám s neudržateľne vysokým zadlžením. Nič z toho však v návrhoch Komisie nie je.
Spoločnú kandidátku nechceme
Zaujímavým návrhom mimo aktuálnej iniciatívy Európskej komisie je mať v budúcoročných voľbách do europarlamentu okrem národných kandidátnych listín aj jednu celoeurópsku. Tak, aby občania Slovenska mohli do Bruselu a Štrasburgu voliť napríklad aj Nemcov či Francúzov. A naopak.
Nápad bývalého predsedu europarlamentu Martina Schulza, ktorý si osvojil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, však slovenských europoslancov vôbec nenadchol. Štrnástka slovenských zástupcov vydala vyhlásenie proti spoločnej kandidátke, za fantastiku ju nepriamo označil aj premiér Robert Fico. Pritom jednotný volebný obvod pre aspoň malú časť kresiel v europarlamente by teoreticky mohol zvýšiť záujem ľudí o európske témy a voľby. A posilniť chápanie princípu, že v politike sa nebojuje len za záujmy jednotlivých regiónov či spoločenských skupín, ale aj spoločnosti ako celku.
Aj spoločná kandidátka však naráža na odpor voči postupnému vytváraniu akejsi európskej federácie. Pritom práve federatívne usporiadanie môže teoreticky efektívnejšie prerozdeliť kompetencie medzi Bruselom a hlavnými mestami členských štátov.
Diskusiu TREND Business Breakfast spoluorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
