Ako môže fungovať dépéháčkarska mafia

Kontaktovala redakciu, no niektoré informácie o nej sme kvôli jej anonymizácii zámerne pozmenili. Tvrdí, že chce znova normálne žiť. Otázne je, či je to ešte možné. A ako. To, čo sa jej prihodilo, by sa dalo nazvať Príbeh bieleho koňa.

Keď TREND v minulom čísle publikoval článok Špičky Smeru sa ocitli v kauze DPH rozvíjajúci už dávnejšie publikované zistenia investigatívneho novinára denníka Sme Toma Nicholsona, spustila sa lavína reakcií. Tlačový odbor ministerstva vnútra označil TREND za „bahno dépéháčkarskej mafie“, „ochrancu mafie DPH“ a obvinil redakciu z diskreditačnej predvolebnej kampane a z toho, že „ničím nepodložený článok ... je postavený na výmysloch bez štipky reálneho podkladu“.

Ministri Kaliňák a Počiatek chcú za článok v TRENDE „podniknúť právne kroky“. Článok sa však stretol aj s množstvom podporných reakcií

Podľa tohto stanoviska to bol práve minister Robert Kaliňák, ktorý sa zaslúžil o posun vo vyšetrovaní. „Minister vnútra nemá s kauzou DPH (…) nič spoločné, s týmito ľuďmi sa nikdy nestretol a ani s nimi nikdy nebol v akomkoľvek kontakte,“ uvádza stanovisko. Preto hoci sa so žiadnymi médiami doteraz nesúdil, v tomto prípade „podnikne právne kroky. Tie sa budú týkať nielen žaloby na ochranu osobnosti na vydavateľa, ale aj trestných oznámení za krivé obvinenie na konkrétne osoby.“

Ako uviedol Denník N, k týmto krokom sa pripojí aj minister dopravy Ján Počiatek, ktorý bol v predchádzajúcom období ministrom financií a takisto sa o ňom písalo v článku. Stanislav Kubánek, regionálny šéf Smeru z Prešova, kde bolo srdce karuselu, takisto tvrdí, že s celou vecou nemá nič spoločné. V minulosti označil údajné korupčné praktiky za nezmysel. Štátny tajomník ministerstva vnútra Jozef Buček spojenie s prípadom označil „za nehoráznu lož“ a už skôr podal v tejto veci trestné oznámenie.

Búrlivé reakcie však prišli aj z druhej strany. Redakciu kontaktovali viaceré osoby s tým, že článok sa podľa nich zakladá na pravde a chcú novinárom pomôcť informáciami. Ešte živšie reagovali ľudia napríklad v diskusiách pod článkami, ktoré následne o zisteniach TRENDU vychádzali v ďalších médiách.

Hlavná argumentácia je o tom, či a akú úlohu v medzinárodnej kauze rozsiahlych karuselových podvodov s DPH zohrali štátne orgány a ich predstavitelia, ktorí by mali byť na opačnej strane. Mali by vytvárať systém, ktorý podvodom a trestnej činnosti zabraňuje a spravodlivo ich trestá.

A prečo? Pretože Slovensku v posledných rokoch uniká tretina až štvrtina dane z pridanej hodnoty, čo sú zhruba dve miliardy eur. Každý rok. Takzvaná medzera DPH v poslednom roku 2013, za ktorý bola doteraz zverejnená, bola až 38,6 percenta.

„Neexistuje“

„Poviem to asi takto: Neexistuje. Opakujem neexistuje, aby čo len jediný cent z ,vratiek‘ DPH odišiel z účtu Štátnej pokladnice bez schválenia a podpisu vysokého štátneho úradníka,“ uviedol v diskusii pod článkom na sme.sk jeden z diskutujúcich pod nickom thymolin. „Alebo kto iný má prístupové práva k účtu Štátnej pokladnice? Nejaký bezdomovec či vartáš na minfin? A každá vratka DPH odtiaľ odchádza len po dôkladnej kontrole. Alebo nie, ale len tak na blink? Potom je tu ale jedna otázka. Ak sa na každú vratku v sume rádovo v desiatkach či stovkách eur vykonáva dôkladná kontrola, ktorá nezriedka trvá celé mesiace či až roky, prečo sa taká istá kontrola nevykonáva aj pri vratkách v rádovo desiatkach či stovkách tisíc? Ale ak áno, ako je potom možné, že dochádza po tých dôkladných kontrolách k takýmto nehoráznym podvodom?“

Príspevky na internete, samozrejme, nemusia byť pravdivé, pretože anonymne sú ľudia ochotní povedať čokoľvek. Napriek tomu stovky rozhorčených príspevkov, ktoré sa objavili v diskusiách, nastoľujú početné otázky, ktoré si zaslúžia odpovede.

„Každý, kto raz zažil kontrolu nespriaznených daňovákov, ktorí objavia aj viac, ako je skutočnosť, a podozrievajú každý jeden bloček, ten vie, že ak by chceli, tak by aj našli,“ píše ďalší diskutér.

„Subdodávateľské firmy majú za úlohu zohnať tvrdý cash, ktorý potom putuje v igelitkách…“

„DPH úniky nabrali gigantické rozmery v 2012 až 2013, keď už akýkoľvek lúzer s trochou rozumu založil pár eseročiek tu a tam a dal do pohybu veci. Mix reálnych a fiktívnych obchodov. Verchuška videla, že z koláča veľa uniká, tak priškrtila kohútik kadejakým ,záujmovým skupinám‘ a nechala len pre vybrané firmy pod dozorom.“

„Vymysleli elektronické párovanie faktúr, keď už vidí do toho len pár ľudí. Dnes dostanú na daňové úrady len zoznamy nespárovaných faktúr a daňoví úradníci riešia kontrolami len chyby účtovníkov pri vypisovaní hlásení alebo pokusy o zlodejstvá individuálnych kreatívcov, ktorí nepatria k vyvoleným… (…) Odhaľovanie podvodníkov by inak bolo v poriadku... Keby… Daňováci a zvlášť tí, ktorí si prilepšovali občasnými príjmami od tých, čo s odpočtami DPH ,podnikali‘ , už dnes hovoria o monopolizácii kradnutia DPH kumpánmi verchušky. Je to najvýnosnejší druh podnikania, kľudne sa dá za minútu práce zarobiť milión, ak nie ste škodná, ale vyvolený,“ uvádza v diskusii človek pod nickom melish.

Ako je možné, že napriek opatreniam v správe daní, ktoré zaťažujú podnikateľov, sú úniky na DPH také obrovské?

Odhodlá sa svedčiť?

Za stolom sedí žena, ktorá sa rozhodla rozprávať. Podchvíľou vstáva a nepokojne sa prechádza, potom na nás skúmavo pozrie a v takmer prázdnej miestnosti pristúpi k trezoru, ktorý sme si doteraz nevšimli. Vyberá z neho dokumenty. Jeden po druhom, obzerá ich a ukazuje. Výpisy z obchodného registra, objednávky...

„Tuto to vidíte. Takto mi to nosili – zriadenú firmu už aj s vopred vyplnenými výsledovkami a súvahami.“

Ukazuje výpisy z účtov, pečiatku konateľa firmy z iného mesta.

Ešte pred pár rokmi sama podnikala. Potom sa zoznámila s neskorším komplicom, dali sa dokopy. Odrazu nebolo treba zháňať tovar a potom zákazníkov, ktorí by ho kúpili. Stačili papiere, ktoré