Ako by mohla pristáť globálna ekonomika v roku 2024

Približne v tomto čase pred rokom 85 percent ekonómov a trhových analytikov vrátane mňa očakávalo, že americká a globálna ekonomika utrpia recesiu. Klesajúca, no stále vysoká inflácia naznačovala, že menová politika by sa mala sprísniť a potom sa rýchlo uvoľniť, keď zasiahne recesia – akciové trhy by klesli a výnosy dlhopisov by zostali vysoké. Namiesto toho sa stal opak. Inflácia klesla viac, ako sa očakávalo, ekonomika sa vyhla recesii, akciové trhy vzrástli a výnosy dlhopisov klesli po tom, čo sa zvýšili. Aj pre tieto skúsenosti je potrebné pristupovať k akejkoľvek prognóze na rok 2024 s pokorou. Základná úloha je však stále rovnaká: začnite so základným pozitívnym a negatívnym scenárom a potom každému priraďte pravdepodobnosti.

Súčasným základom pre mnohých ekonómov a analytikov je mäkké pristátie: vyspelé ekonomiky, počnúc Spojenými štátmi, sa vyhnú recesii, rast však ostane pod potenciálom a inflácia naďalej klesne smerom k dvojpercentnému cieľu do roku 2025. Centrálne banky začnú znižovať úrokové sadzby v prvom alebo druhom štvrťroku tohto roka. Tento scenár by bol najlepší pre akciové a dlhopisové trhy, ktoré sa už v očakávaní poklesu sadzieb začali zotavovať.

Pozitívny scenár je scenár bez „žiadneho pristátia“. To znamená rast, aspoň v USA, zostáva nad potenciálom a inflácia klesá menej, ako trhy a Federálny rezervný systém USA očakávajú. K znižovaniu sadzieb by došlo neskôr a pomalším tempom, ako centrálne banky a trhy v súčasnosti čakajú. Paradoxne scenár bez pristátia by bol zlý pre akciové a dlhopisové trhy napriek prekvapivo silnejšiemu rastu, pretože z neho vyplýva, že úrokové sadzby zostanú o niečo vyššie dlhší čas.

Mierne negatívnym scenárom je hrboľaté pristátie s krátkou plytkou recesiou, ktorá stlačí infláciu nižšie a rýchlejšie, ako centrálne banky očakávajú. Nižšie úrokové sadzby by prišli skôr a namiesto troch znížení o 25 bázických bodov, ktoré Fed signalizoval, by mohlo ísť o šesť, ktoré trhy v súčasnosti čakajú. Samozrejme, môže dôjsť aj k závažnejšej recesii, ktorá povedie k úverovej a dlhovej kríze. No hoci tento scenár minulý rok vyzeral dosť pravdepodobne pre prudký nárast cien komodít po ruskej invázii na Ukrajinu a niektoré zlyhania bánk v USA a Európe, dnes sa zdá nepravdepodobný vzhľadom na slabý agregátny dopyt. Problémom by bol nový veľký stagflačný šok, akým je prudký nárast cien energií v dôsledku konfliktu v Gaze, najmä ak prerastie do širšej regionálnej vojny zahŕňajúcej Hizballáh a Irán, ktorá naruší vývoz ropy zo zálivu.