Uvádza to jesenná prognóza makroekonomického vývoja Európskej komisie. Vôbec po prvýkrát sa tak európska exekutíva v dokumente o stave hospodárstva EÚ tohto roku s výhľadom na budúce dva roky zaoberala vplyvom migračnej krízy.
V súčasnosti – jazykom prognózy zrejme „v krátkodobom horizonte“ – sa však potreba vyrovnať s príchodom státisícov ľudí, ktorí často nemajú vôbec nič, začína pre niektoré krajiny predstavovať výraznú finančnú záťaž. Komisia musela uvoľniť desiatky miliónov eur pre krajiny na Balkáne ako krízovú pomoc na pokrytie okamžitých humanitárnych potrieb či snáh o lepšie zvládnutie toho, čo sa deje na hraniciach Chorvátska či Slovinska.
Zdroj: Maňo Štrauch
Ale nebola by to únia, keby niektoré štáty nezačali hlasno naznačovať, že migračnú krízu by bolo možné využiť ako zámienku na nedodržanie pravidiel Paktu stability a rastu, teda prekročenie deficitu a zadlženia.
Európska komisia uviedla, že podobný benevolentný prístup pri hodnotení toho, ako štáty pravidlá plnia, vopred nevylučuje, vec však plánuje posudzovať vždy prípad od prípadu. Situácia a finančná záťaž, ktorú utečenci predstavujú, sa totiž v členských štátoch výrazne líšia.
Prognóza pripomína, že milión utečencov v EÚ v tomto roku zodpovedá len 0,2 percenta celkovej populácie krajín európskej dvadsaťosmičky. Len v Španielsku sa v rokoch 1995 až 2008 zvýšil počet „prišelcov“ o šesť miliónov osôb. A materiál pripomína, že oveľa chudobnejši krajiny susediace so Sýriou prijali na svojom území výrazne viac utečencov.
Komisia v prognóze napísala, že do roku 2017 pravdepodobne EÚ prijme tri milióny ľudí, a práve v tomto roku by sa vraj situácia s migračnými prúdmi mala začať vracať k normálu. Materiál uvádza, že teraz nemožno úplne jednoznačne merať ekonomické dôsledky takej situácie.
V dlhšom výhľade by malo byť také zvýšenie počtu ľudí žijúcich v krajinách EÚ relatívne malé, okolo roku 2020 by mohlo hodnotu únijného HDP zdvihnúť asi o 0,2 či 0,3 percenta. Napríklad v Nemecku by však mohlo ísť ešte o vyššie posilnenie rastu.
Dokument odhaduje, že terajšie vyššie výdavky spojené s migračnou krízou budú pre rozpočty postihnutých krajín znamenať krátkodobú záťaž zodpovedajúcu tohto roku približne 0,2 percenta HDP. V budúcom roku by sa už rozpočty mali vedieť s utečencami vyrovnať bez dodatočného negatívneho dosahu.
Vo Švédsku, ktoré teraz v prepočte na počet obyvateľa patrí medzi najväčších príjemcov migrantov, by tohtoročný dosah mohol predstavovať až pol percenta HDP.
Vyššie než aktuálne očakávané počty prichádzajúcich s dostatočnou úrovňou znalostí a schopností a ich rýchly vstup na pracovné trhy by podľa komisie napríklad mali v budúcich rokoch zvýšiť nielen množstvo dostupnej pracovnej sily, ale aj podporiť domáci dopyt.
Podobný optimizmus však krotia vety o oveľa vyššej neistote o presnosti predpovedí, týkajúcich sa miery nezamestnanosti v krajinách, kde pribudne výrazný počet migrantov.
Predpoveď tiež uvádza, že pohľad verejnosti na príchod veľkého počtu migrantov by v únijných krajinách mohol – práve pre obavy z rastúcej nezamestnanosti – znamenať znižovanie dôvery v hospodársky výkon, znižovať tak domáci dopyt a spomaľovať návrat rastu po kríze z minulých rokov.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Článok vyšiel v TRENDE 45/2015 pôvodne s titulkom Migranti a ekonomika
