Dušan Karolyi pred rokom napísal článok Prešovská Hlava XXII (TREND 33/2013). Spomína v ňom policajtov, ktorí boli obžalovaní zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, ale pretože sudcovia nekonali, ich trestné stíhanie bolo pre premlčanie zastavené. Jeden z dotknutých podal po článku trestné oznámenie. Policajný vyšetrovateľ rozhodol, že sa proti D. Karolyimu začne trestné stíhanie pre podozrenie z ohovárania, a okresný prokurátor jeho rozhodnutie potvrdil.
Hoci paragraf 373 Trestného zákona hovorí, že ohovárania sa dopustí iba ten, „kto o inom oznámi nepravdivý údaj“. Pritom všetky údaje v Karolyiho článku, ktoré mohli spôsobiť dotknutému policajtovi nejakú ujmu, sú pravdivé. V komentároch k Trestnému zákonu sa píše: „Oznámenie pravdivých skutočností, hoci v úmysle ohroziť vážnosť iného u spoluobčanov, nie je ohováraním.“ Ak to nevie policajný vyšetrovateľ a ani okresný prokurátor, tak sú na tom asi ako major Terazky.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Dvaja prešovskí sudcovia boli v premlčanom prípade takisto výkonnými producentmi absurdností. Prvý sudca sušil obžalobu v šuflíku štyri roky a podal námietku zaujatosti voči sebe samému tak „odborne“, že mu ju krajský súd vrátil s vyjadrením: „Sudca nemá ujasnené, ku ktorým z obvinených by mal mať taký pomer, ktorý by mu zakladal dôvod na jeho vylúčenie.“ Druhý sudca prišiel na to, že je „v bližšom priateľskom vzťahu“ s jedným z obvinených, až po dva a pol roku, hoci s dotyčným pochádzajú z jednej obce a udržiavali priateľský vzťah.
D. Karolyi to povedal presne: „Človek, ktorý podľa obžaloby opakovane zneužíval právomoci verejného činiteľa, je pre nekonajúci súd nevinný. Človek, ktorý o tom informoval verejnosť, je trestne stíhaný.“ Absurdnosť konania je úplne rovnaká ako v prípadoch Zuzany Petkovej a Zuzany Piussi spred dvoch rokov. Odvtedy sa zmenilo sa len toľko, že k ľuďom, ktorí v roku 2012 protestovali proti trestnému stíhaniu redaktorky a filmárky, teraz pri proteste proti stíhaniu D. Karolyiho pridali svoj podpis aj obe stíhané Zuzany. Činné orgány a prokuratúra ako keby postupovali podľa internej zásady, že aspoň raz za dva roky treba stíhať novinára, nech už je to akokoľvek hlúpe a absurdné.
Keď sa ministerstvo spravodlivosti malo vyjadriť ku Karolyiho prípadu, jeho hovorkyňa povedala: „Kontrolou ministerstva boli zistené aj iné podobné a, žiaľ, aj závažnejšie prípady.“ O týchto závažnejších prípadoch by mal informovať minister a nie novinár. Jednak preto, lebo informácie už má, a aj z toho dôvodu, že on za ich zverejnenie stíhaný nebude.
