Ako ľudstvo prežije 21. storočie

Kniha je skôr zbierkou úvah než riešení, čo mnohých čitateľov zrejme sklame. Pri mnohých témach dáva Y. Harari za pravdu viacerým názorovým prúdom, čo je slabosťou a zároveň silou celej knihy. Napríklad migrácia: „Bolo by zlé nadávať všetkým odporcom migrácie do fašistov, rovnako ako by bolo zlé hovoriť, že všetci tí, ktorí chcú prijať utečencov, chcú spáchať kultúrnu samovraždu.“ Podľa autora knihy ide o diskusiu medzi dvoma legitímnymi politickými pozíciami, o ktorých by sa malo rozhodovať štandardnými demokratickými postupmi.

Stúpenci otvorenosti zastávajú stanovisko, že morálne hľadisko nás zaväzuje nielen k ústretovosti voči prenasledovaným obetiam, ale aj k ľuďom, ktorí mieria z chudoby za svojím snom. Odporcovia migrácie uznávajú nanajvýš záväzok pomôcť utečencom pred prenasledovaním v susednej krajine. Turecko má podľa tejto logiky povinnosť otvoriť hranice vydeseným utečencom zo Sýrie. Všetko ostatné je zo strany iných krajín veľkorysosť a je úplne na jednotlivých štátoch, ako sa zachovajú. Príkladom je Švédsko, kam sa chcú mnohí migranti dostať. „Švédi tvrdo pracovali a prinášali obete, aby si vybudovali prosperujúcu demokraciu, a ak Sýrčania nič podobné neurobili, nie je to problém Švédov,“ píše Y. Harari.