Ako si konzervatívec obľúbil Európsku úniu

Averzia konzervatívcov i liberálov voči Bruselu je v takýchto časoch takmer automatická, nehovoriac o tvrdom euroskepticizme okrajov politického spektra. Práve proti tomuto názorovému prúdu sa svojím knižným debutom stavia Dalibor Roháč.

Je poučný najmä preto, že mladý autor Európsku úniu roky sám kritizuje. Teraz, keď sú už takmer všetci proti nej, sa vydal na jej obhajobu. Kniha brániaca úniu z klasického liberálneho (po anglicky paradoxne aj „konzervatívneho“) pohľadu „Towards an Imperfect Union“ vyšla minulý týždeň.

Čo už pre nás kedy Európska únia urobila? Otázka pripomína Palestínčanov z filmu Život Briana (1979, na úvodnej fotografii): Čo už pre nás kedy spravili Rimania?

Alternatívy sú chabé

Jej hlavnou myšlienkou je, že zahodiť celý projekt EÚ kvôli neútešnému fungovaniu vo viacerých jej oblastiach by bolo veľkou chybou. Naopak, podľa autora by skutoční konzervatívci mali úniu pomôcť zachrániť: aby sa stala motorom hospodárskej dynamiky a prosperity.

D. Roháč nijako nepopiera, že na únii je toho veľa čo kritizovať. Ale to ešte neznamená, že s vodou treba z vaničky vyliať aj dieťa. Diskusia o fungovaní únie totiž niekedy pripomína scénu z komédie Život Briana (1979), kde sa palestínski odbojári v čase rímskej správy nahnevane pýtajú, čo pre nich kedy tí Rimania vlastne urobili. Po chvíli prídu k celkom dlhému zoznamu vymožeností. Podobne je to aj s kritizovanou Európskou úniou: priniesla mierové riešenie sporov, voľný obchod, pohyb cez hranice, investície, eurofondy...

Naopak, skutočné alternatívy fungovania „bez Bruselu“ sú chabé, najmä ak nie ste Švajčiarsko alebo Nórsko. Predstavu efektívneho fungovania samostatných národných štátov popiera historická skúsenosť. Ani 19. storočie, ani predvojnové obdobie 20. storočia neboli epochami mieru a slobodného obchodu, ako by si to niektorí euroskeptici predstavovali.

Dnes skôr vidíme paralely s nebezpečným obdobím 30. rokov minulého storočia, najmä rastúci populizmus a nacionalizmus. Z Ruska, podobne ako Nemecka po prvej svetovej vojne, sa zasa stáva revanšistická veľmoc, ktorá pociťuje historickú krivdu z rozpadu ZSSR. A euro viaže ekonomiky podobne ako pred veľkou vojnou zlatý štandard – bez možnosti krajín oslabiť menu a rýchlo sa hospodársky prispôsobiť novej realite.

Putin sa poteší

Ak Británia napokon z únie naozaj vystúpi, najviac sa zrejme nebudú radovať ostrovania, ale ruský prezident Vladimir Putin, naznačuje autor. Ten sa v posledných rokoch snaží pomocou vojenských i nevojenských prostriedkov Európu oslabovať. Zrejme aj preto, aby únia náhodou spoločne nenakupovala od Ruska energetické suroviny – pretože vtedy by mala oveľa silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, ako keď s Gazpromom rokujú jednotliví členovia samostatne.

„Slobodné spoločnosti nežijú v geopolitickom vákuu,“ vyvracia naivnú predstavu suverénnosti malých národov D. Roháč. A ukazuje, že euroskeptici sa potom ocitajú na jednej lodi s proruskými radikálmi, komunistami, neraz i pravicovými extrémistami. Tých v Európe často financuje práve Kremeľ: finančnou podporou konšpiračných médií či priamo politických strán.

Nebezpečenstvo výstupu Británie z klubu tkvie aj v hrozbe úplného rozkladu európskeho projektu. Nedávny prieskum agentúry Ipsos ukázal, že referendá o zotrvaní by si priala aj väčšina obyvateľov v iných krajinách, napríklad vo Francúzsku a Taliansku.

Regulácie k spoločnému trhu patria

Kvalitne napísaný text podporený stovkami referencií na ani nie dvesto stranách poskytuje aj presvedčivú ekonomickú argumentáciu za úniu. Tou zasadzuje do kontextu napríklad objemnú reguláciu z Bruselu, na ktorú sa podnikatelia i občania za veľkej podpory médií radi sťažujú. „Regulačné bariéry dokážu