V prvom rade treba povedať, že Vietnamci jedia na prvý pohľad veľa – stoly sa prehýbajú pod taniermi a miskami. Preto sme najprv nechápali, že drvivá väčšina je štíhla. Po niekoľkých dňoch sme pochopili, že jedla na stoloch je síce relatívne veľa, ale keďže sa je spoločne, každý si naberie zo všetkého len trošku, je pomaly a výsledná porcia nie je nijako veľká. Je sa lacno – na severe lacnejšie ako na juhu a v bežných neturistických reštauráciách sa ceny pohybovali od dvoch do štyroch eur za chod.
Vietnamci jedia trikrát denne. V podstate jedia tri razy to isté. Raňajky sa nijako nelíšia od obeda alebo večere. Jedným zo základných jedál je aj ráno polievka. V hoteloch máte aj ráno formou bufetu všetko, čo si potom v reštaurácii môžete objednať na obed alebo večeru. Vo vietnamských hoteloch na raňajky viac myslia na žalúdok európskeho turistu ako v európskych na ázijského – vždy sú tu aj klasické európske raňajky, aj keď nie v takom sortimente.
Nepoznajú tabu
O vietnamskej kuchyni sa hovorí, že nemá nijaké tabu, že chudoba a časté vojny naučili Vietnamcov jesť všetko, čo lieta, pláva, plazí sa alebo chodí. Jediné obmedzenia sú len legislatívne, niektoré druhy sú totiž zákonom chránené. V bežných reštauráciách sa však človek väčšinou s nijakou vyslovenou exotikou typu psy, hady, obojživelníky či hmyz na tanieri nestretne. Tie sa podávajú len v špecializovaných podnikoch.
Vietnamci nedajú, samozrejme, dopustiť na ryžu a ryžové rezance, zaujímavé je, že nám ju vždy servírovali až neskôr, nie s prvými chodmi. Tými boli zvyčajne jarné rolky, kúsky namarinovaného mäsa alebo mäsa v rôznych omáčkach a tiež zeleniny.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Na stole nikdy nemôžu chýbať misky s rôznymi nálevmi, ryžovým octom a sójovou omáčkou, do ktorých sa kúsky namáčajú. Nie všetky majú príjemnú arómu, tá sa potom šíri aj po reštaurácii, ale mäso alebo rolky v nich namočené chutili vždy výborne. Vietnamci sú naozaj majstri v dochucovaní jedál, používajú všetky možné byliny a korenia, všetkého dávajú tak akurát.
Po niekoľkých chodoch sa vždy podávala polievka s množstvom zeleniny a priamo na stole sa do nej ešte pridávali rôzne byliny. Miestni si ňou zalievali ryžu a ryžové rezance. Najviac nám chutila v okolí Hočiminovho Mesta, kde išlo o rybací vývar s množstvom mäsa a zeleniny, ktorý bol veľmi osviežujúci a jemne pikantný.
Hoci v článkoch o vietnamskej kuchyni je vždy aj stať o dezertoch, v reštauráciách im veľmi neholdujú. Jedlo sa končí ovocím – veľmi obľúbeným záverečným chodom sú napríklad mesiačiky grapefruitu, ktoré tu podávajú so zmesou soli a čili korenia.
Street food
Vietnamská kuchyňa sa preslávila svojím street food, teda pouličným jedlom. Ochutnal ho nedávno v Hanoji aj Barack Obama. Veľa ľudí tu trávi značnú časť života na ulici, na uliciach sa aj varí a posedáva na miniatúrnych plastových stolčekoch (veľkosti pre našich škôlkarov), čo je napríklad špecialita Hanoja a severu. Na juhu sú pohodlnejší, tu si radi pri alebo po jedle aj poležia, takže popri cestách z Hočiminovho Mesta do delty Mekongu vidíte reštaurácie či bary, kde sú pri stoloch okrem stoličiek zavesené aj hamaky či hojdacie siete.
Street food má rôzne formy, závisí len od odvahy turistu, koľko svojmu žalúdku dovolí. Napríklad v centre Hočiminovho Mesta je Street Food Market, kde je veľa stánkov, každý ponúka niečo iné a jedlá vyzerali aj voňali naozaj dobre. A potom je tu aj veľa variácií takého „echtovného“, kde ženičky na ulici opekajú alebo dusia niečo, čo pre Európana neveľmi vábne vyzerá a čuchový vnem je tiež zvláštny.
