Ako J&T expresne otočilo miliardy eur

Podľa nemenovaných zdrojov českého týždenníka Euro bol odchod Tkáča a spol. z EPH čiastočne vynútený. Zlou reputáciou J&T a vysokým podielom úverov voči majetkovo spriazneným osobám. Motivácia však podľa Eura bola aj na strane J&T: hodnota EPH je na vrchole, preto je ideálny časť vystúpiť. J&T na tom zarobí veľmi dobre aj preto, že svoj najdôležitejší segment – plynárenstvo – získalo extrémne veľmi lacno.

Cena rastie

EPH získal SPP v roku 2013 za 735 miliónov eur. Hodnota EPH, odvodená od podmienok vyplatenia J&T je 5,1 miliardy eur. Sú v nej, samozrejme, aj iné firmy, no plynárne majú dominantný podiel. Vytvárajú dve tretiny zisku pred zdanením, odpismi a úrokmi (EBITDA).

Z tohto pohľadu môže hodnota podielov v plynárňach dosahovať 3,4 miliardy eur. Takmer päťkrát viac ako suma, za ktorú EPH svoje podiely v plynárňach kúpil. Možno preto P. Tkáč (na úvodnej fotografii) začína stanovisko k predaju podielov slovami: „Touto transakciou pre mňa a ostatných partnerov J&T dochádza k čiastočnej realizácii ziskov z mimoriadne úspešného projektu.“

Menej jasné je, prečo na takú nízku cenu pristúpili odchádzajúci akcionári, nemecký koncern E.ON a francúzsky GDF Suez. E.ON sa zbavoval aktív vo východnej Európe, aby znížil svoj dlh, ktorý bol vzhľadom na pokles jeho ziskov príliš vysoký. Ale predajom SPP si veľmi nepomohol, lebo zároveň prišiel o vysoké zisky. „K transakciám z minulosti sa nevyjadrujeme,“ reagoval hovorca koncernu Carsten Thomsen-Bendixen.

Podľa hovorcu EPH Daniela Častvaja je rozdiel v cene daný tým, že investori nemajú veľa možností, kam investovať s nízkou mierou rizika a stabilným výnosom. „Ak sa infraštruktúra predávala pred pár rokmi za šesť-sedemnásobok EBITDA, dnes je to aj za viac ako desaťnásobok. Cena regulovaných a dlhodobo kontrahovaných aktív v posledných rokoch rastie. Je to dané okrem iného tým, že na trhu je prebytok lacných peňazí,“ tvrdí D. Častvaj.

Najdôležitejším momentom bola lacná kúpa Slovenského plynárenského priemyslu

K nízkej cene podielov v SPP mohla prispieť aj nepriazeň vtedajšej vlády Roberta Fica k privatizérom v energetike. Súdne spory a mediálne útoky z premiérovej strany boli bežnou súčasťou ich podnikania na Slovensku.

Paradoxné je, že hodnota plynární narástla v čase, keď im hrozí prepad tržieb. Súvisí to so