Chcel som do projektu priniesť také Las Vegas, vysvetľuje nad náčrtom Národného futbalového štadióna (NFŠ) architekt Karol Kállay. V širšom centre Bratislavy má vyrásť nielen NFŠ, na ktorý roky čakali futbaloví fanúšikovia, ale aj centrum, kam sa má chodiť za zábavou a športovým relaxom.
Štadión za približne 70 miliónov eur bude v areáli legendárneho Tehelného poľa, na ktorom trénoval futbalový klub Slovan. Súčasťou bude 18-poschodová administratívna budova, kde bude Slovan sídliť, reštaurácie, obchody, oddychová zóna so športoviskami a byty. V bytovom dome bude vyše tristo prevažne dvojizbových bytov, fanúšikovia Slovanu by mali mať pri kúpe zľavu.
„V tejto časti nie je život, dostaneme ho sem,“ presvedčivo hovorí K. Kállay. Rukou kývne nad výhradami, že štadión s kapacitou asi 22 500 miest bude stáť v pomerne husto osídlenej časti bratislavského Nového Mesta a prípadné presuny divákov na zápasy by mohli ochromiť dopravu v celom hlavnom meste.
Parkovisko na asi 1 300 áut podľa K. Kállaya tiež bohato stačí. „Normálne sa v Európe nestavajú veľké parkoviská, to si myslia len bratislavskí dopraváci. Dnes sa všade jazdí autobusom, metrom, chodí sa štyri hodiny pred futbalom a pije sa pivo,“ dodáva K. Kállay. Bratislavský architekt je kamarátom vplyvného podnikateľa a majiteľa Slovana Ivana Kmotríka. Práve známosť z detských čias rozhodla podľa I. Kmotríka o tom, že si na NFŠ najal práve jeho. Architektonická súťaž nebola, hoci na štadión prispejú aj daňoví poplatníci.
Model, ako sa bude financovať národný štadión, schválila na začiatku prázdnin vláda bez veľkého odporu opozície a za nie príliš veľkej pozornosti médií. Bez predchádzajúcej diskusie prešiel plán memoranda, podľa ktorého štát prispeje možno až do výšky 27 miliónov eur akciovke Národný futbalový štadión, ktorú ovláda I. Kmotrík. Štátnu pomoc okomentoval I. Kmotrík slovami: „V prvom rade štadión zaplatíme z vlastných peňazí.“
Futbal a biznis
Hoci bude mať štadión prívlastok národný, na jeho výstavbu pôjde dotácia a postavia ho na pôvodne mestských pozemkoch, majiteľom bude akciovka I. Kmotríka. Štadión by mal spĺňať kritériá UEFA na organizovanie najvyšších súťaží. Je pravdepodobné, že sa vďaka nemu podarí vytvoriť slovensko-českú ligu, o ktorej rád rozpráva I. Kmotrík. To by mohlo zvýšiť nielen záujem o zápasy, ale aj zisky. „Otvorili by sa nám väčšie obchodné možnosti. Mohli by sme si medzi hlavnými sponzormi vybrať silnejší pivovar, bohatšieho mobilného operátora, poisťovňu,“ vyratúva I. Kmotrík.
Toto všetko robí z vplyvného veľkopodnikateľa „kráľa“ slovenského futbalu. Otázne je, či ho k neformálnemu titulu doviedla láska k lopte alebo k developerstvu. Futbalový príbeh I. Kmotríka na jeho konci nasvedčuje, že ide o šikovný biznisplán, ako koncentrovať futbal na jedno miesto a pozemky pod bratislavskými štadiónmi využiť na developerské projekty. Má to pritom aj ekonomickú logiku: namiesto troch chátrajúcich štadiónov mať jeden reprezentatívny.
Petržalský štart
Začiatok futbalovej „story“ I. Kmotríka je pomerne známy a neoplatí sa mu venovať veľa času a riadkov. Kariéru majiteľa futbalu odštartoval v Bratislave kúpou klubu Artmedia Petržalka. Keď bol k dispozícii Slovan, z Artmedie pred piatimi rokmi vycúval a nahradila ho spoločnosť s českým kapitálom a sídlom na Cypre Stofamoco Advisors Limited.
Pozemky v Petržalke, na ktorých stál štadión Artmedie, však zostali I. Kmotríkovi, vlani ohlásil svoje plány postaviť na nich multifunkčné centrum. Okrem ľadových plôch, bazéna, ihrísk a telocviční naplánoval byty, kancelárie a občiansku vybavenosť. V projekte zakreslili aj 29-podlažnú dominantu a hotel Hilton. Samotný petržalský klub, ktorý v časoch najväčšej slávy získal dvakrát majstrovský titul, trikrát Slovenský pohár a hlavne sa v roku 2005 prebojoval do hlavnej fázy Champions League, medzičasom skončil v tretej lige. Pre úplnosť treba dodať, že Artmedia bola na vrchole práve za čias I. Kmotríka.
Projekt Národného futbalového štadióna pripravuje I. Kmotrík niekoľko rokov.
Výmeny pozemkov
I. Kmotrík vstúpil do Slovana, ktorý v tom čase sprevádzala kauza pozemkov, mesto Bratislava ich za zvláštnych okolností prenajalo za symbolických pár eur na 50 rokov.
Pozemok aj štadión v areáli Tehelného poľa predal najskôr bývalý šéf Slovana Ľudovít Černák spoločnosti Tesako za jednu korunu. Zdôvodňoval to tým, že Tesako pomôže s výstavbou nového štadióna. Firma, ktorej vlastníkom bola cyperská spoločnosť, však pozemok vymenila s mestom, vďaka čomu sa dostala k pôde na vedľajších Pasienkoch, kde trénoval klub Interu. Tým sa zmeny v pozemkoch neskončili. Bratislavský magistrát následne odklepol superlacný nájom pozemku na Tehelnom poli, kde bol štadión Slovana vo vlastníctve Tesaka. Firma teda ovládla atraktívne lokality Pasienkov aj Tehelného poľa v širšom centre Bratislavy.
Hovorca magistrátu Ľubomír Andrassy sa vyhýba odpovedi na priamu otázku, či takýto obchod je pre mesto výhodný. Odkazuje na to, že celá transakcia sa udiala ešte za bývalého pravicového primátora Andreja Ďurkovského (kandidoval za KDH).
Médiá v čase, keď k zámenám došlo, špekulovali, kto stojí za akciovkou Tesako. V Bratislave sídlila na rovnakej adrese ako finančná skupina J&T. Cyperská firma v Tesaku v aktuálnom výpise z obchodného registra už nefiguruje. V predstavenstve Tesaka sedí Pavel Komorník z Kmotríkovho Grafobalu.
Žlto-čierni aj belasí
Futbalisti Slovana v súčasnosti hrávajú na štadióne Interu na Pasienkoch. Fanúšikov belasých dvíha zo stoličiek, keď vidia pred sebou zábradlie. Tyčky sú stále vo farbách rivala –žltej a čiernej.
Keď sa na Tehelnom poli dokončí NFŠ, Pasienky, ktoré sú v tesnom susedstve, môžu zrovnať so zemou. A vznikne priestor pre ďalší developerský projekt, ktorý by mohol zahustiť osídlenie a zvýšiť návštevnosť NFŠ a obchodov, ktoré plánuje I. Kmotrík postaviť.
Názory na to, či je pomoc štátu I. Kmotríkovi oprávnená, sa líšia. Slovenský futbalový zväz ju víta. Exminister školstva a športu Eugen Jurzyca hovorí, že súťaž o lokalitu by cenu NFŠ znížila. Bývalá vláda tender nestihla zrealizovať, ak by sa tak stalo, okrem Tehelného poľa by zrejme súťažila aj Trnava, mohla by aj Petržalka a Nitra.
Kto platí, rozhoduje
Prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik je spokojný, že reprezentácia bude mať priestory na štadióne zadarmo, platiť bude len za služby. „Ušetríme milióny eur, ktoré môžu ísť do mládeže. Reprezentácie odohrajú 130 zápasov ročne. Vezmite si, že za prenájmy platíme niekoľko stotisíc eur,“ tvrdí J. Kováčik. Rád opakuje, že boli už len dve krajiny, ktoré nemali národný štadión. Okrem Slovenska ešte Moldavsko. V orgánoch akciovej spoločnosti NFŠ, ktorá bude vlastniť štadión, boli v minulosti aj zástupcovia zväzu. Ako sa stalo, že I. Kmotrík prevzal nad NFŠ kontrolu? „Slovenský futbalový zväz zvyšovaním a inými úkonmi má v akciovke už len minoritu, niečo vyše dvoch percent, takže nebol dôvod, aby sme mali svojich nominantov v orgánoch,“ vysvetľuje J. Kováčik. Dodal, že určite vznikne komisia, ktorá bude dohliadať nad výstavbou NFŠ a v nej budú aj funkcionári zväzu.
J. Kováčik sa za vlády Ivety Radičovej vyjadroval za to, aby sa NFŠ postavil na okraji Bratislavy v Petržalke, kde mala župa voľné pozemky. Tvrdí, že názor nezmenil, vtedy vraj len rešpektoval názor politikov, ktorí boli za to, aby sa stavalo v Petržalke. „Som zástancom toho, že kto platí, rozhoduje, kde to bude,“ dodal J. Kováčik.
Súťaž nebola
Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa spočiatku zdráhal priamo prispieť na NFŠ. Ešte pred pol rokom tvrdil, že Slovensko nemá v čase krízy a prijímania úsporných opatrení na to, aby dalo desiatky miliónov na štadión. Hovoril o tom, že chce využiť formu PPP.
Tá je pri výstavbe štadiónov bežná aj v iných krajinách. Zmluve so súkromným partnerom však zvyčajne predchádza tender. Takto postavili štadión v Poľsku či Stade de France vo Francúzsku.
Mimochodom, Slovensko patrí medzi raritu, aj pokiaľ ide o formu vlastníctva. Podľa štúdie KPMG väčšina štadiónov v Európe nie je v súkromných rukách, ale štátu a najmä samosprávy. V Európe vlastní štadióny len 14 percent klubov. Ide o špičkové kluby, ktoré hrajú najvyššiu ligu.
Ešte donedávna R. Fico podľa informácií TRENDU uvažoval o riešení, že investor postaví NFŠ z vlastných zdrojov a štát si ho bude prenajímať na účely reprezentácie. Čo zmenilo jeho názor, nie je jasné. Vládny splnomocnenec pre šport, poslanec Smeru a slovanista Dušan Galis hovorí, že to bola vízia spoločnej česko-slovenskej ligy.
I. Kmotrík navonok pôsobí trochu zmätene, keď presne nevie, či bude celý štadión stáť 65, 70 či 72 miliónov eur. Nevie odpovedať ani na otázku, ktoré stavebné firmy sa mu prihlásili do tendra na realizáciu projektu. Nejasne vyzerajú aj jeho plány s bytovou výstavbou: „Ak by sa v priebehu výstavby ukázali plány ako nereálne, pokojne odrežeme niekoľko poschodí,“ tvrdí I. Kmotrík.
V skutočnosti to má zrejme dobre vyrátané. Projekt, ktorý sa v súčasnosti javí ako stratový, totiž môže o pár rokov generovať zisky. A investorovi zlepšiť imidž vďaka tomu, že postaví národný stánok.