Ako išlo Slido do sveta

O tom, že Q&A sa môžu zmeniť na nočnú moru a blamáž, vedia organizátori podujatí a ich spíkri svoje. Rovnako ľudia, ktorých otázka by aj stála za odpoveď, ale neveria si s mikrofónom v ruke. Presne kvôli tomu vzniklo Slido.

Partia okolo Petra Komorníka (syna dekana Fakulty managementu UK Jozefa Komorníka) vytvorila online aplikáciu, cez ktorú zadávate otázky, ďalší účastníci akcie ich lajkujú, a tak ich posúvajú vyššie. V appke pribúdajú ďalšie funkcie. Dnes cez ňu môžete napríklad sledovať samotnú prezentáciu. Na tablete alebo v počítači, aj v hľadisku, aj na diaľku. A neposunuli sa iba schopnosti aplikácie, ale i sama firma.

Slido je jeden z prvých slovenských start-upov, ktorému sa darí etablovať na zahraničných trhoch, vo Veľkej Británii, v USA či Ázii. Vlani jeho aplikáciu použili na 21-tisíc eventoch, čo je triapolnásobne viac ako v roku 2015. Rýchlo firme rastú aj tržby, oproti predvlaňajším 400-tisíc eurám stúpli vlani o tristo percent. Tretina z 55 slajďákov pracuje priamo v zahraničí. CEO firmy Peter Komorník vysvetľuje, čím na svojej ceste prešli a čo ich ešte čaká.

Zmyslom Slida je kultivovať diskusiu, crowdsourcovať najlepšie otázky z publika. Spomínate si na moment, keď ste si povedali, že sa vám to naozaj podarilo?

Tých momentov bolo našťastie veľa. Jeden z posledných, ktorý vo mne zanechal silný dojem, bol z nedávneho eventu v Londýne, kde ma pozvali na panelovú diskusiu CEO o zákazníckom úspechu. Počas diskusie na Slido prišla pomerne citlivá otázka, prečo sú na pódiu ako výkonní riaditelia samí muži a čo sa s tým dá robiť. Otázka postupne získavala hlasy, a keď moderátor napriek tomu bral najmä ostatné otázky, začalo byť jasné, že by sa jej najradšej vyhol. Keď už mala otázka vyše sedemdesiat lajkov a moderátor sa začal pýtať otázku s trinástimi lajkmi, jeden z panelistov mu skočil do reči so slovami: „Hej Dan, nevymýšľaj, ja chcem zodpovedať tú otázku so 70 lajkmi!“ Nakoniec z toho bol jeden z najsilnejších momentov celej diskusie a publikum veľmi ocenilo, že na ich názore záležalo.

Ako vznikol nápad na Slido? Vychádzali ste z konkurenčných produktov, alebo ste sa chopili niečoho, čo sa dovtedy neriešilo?

Pôvodný nápad bol o okamžitej spätnej väzbe pre učiteľov a prezentujúcich. S ním sme vyhrali StartupWeekend Bratislava, kde sme sa dali dokopy s Peťom Slivkom a Františkom Krivdom. Neskôr sme sa vďaka môjmu bývalému kolegovi z Googlu dostali k organizátorom konferencií Hospodárskych novín, ktorých pôvodný produkt zaujal. Požiadali nás však, aby sme doň dorobili možnosť pre publikum pýtať sa otázky. My sme si povedali, prečo nie... Väčšina toho, čo Slido robí a ako vyzerá, vzišla práve z nápadov a spätnej väzby od zákazníkov.

Zakladali ste Slido už s víziou, že s ním pôjdete do sveta? Alebo ste začínali s predstavou lokálneho hráča a tá o globálnom prišla až neskôr?

Od začiatku sme chceli ísť globálnou cestou. Vedeli sme, že Slovensko je pre náš produkt malý trh. Na druhej strane, začínali sme so slovenskými zákazníkmi. Mali sme šťastie, že nám verili a pomohli nám Slido doladiť. Ale keď sme mali pocit, že funguje aj na veľkých medzinárodných konferenciách, vybrali sme sa do Londýna. Kolega Peter Krajňák si doslova zobral ruksak a spacák a išiel otvárať londýnsky trh. Pôvodne sme mysleli, že tam ide na pár týždňov, že to tam rozbehne a potom to už budeme len udržiavať. Nakoniec sa z toho vykľuli vyše dva roky a stále sme tam v podstate v začiatkoch.

Peter Komorník (33)

Zdroj: Miroslava Spodniaková

vyštudoval Fakultu managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Po štyroch rokoch práce v Samsungu a jednom v novootvorenej slovenskej pobočke Googlu naštartoval vlastný projekt Slido. Je jeho výkonným riaditeľom.

Inšpirovali ste sa inými slovenskými, v zahraničí úspešnými firmami?

Raz som počúval podcast z TechCrunchu, kde sa istého britského start-upu pýtali, prečo šiel do New Yorku. Odpoveď znela, že keď chcete vytvoriť najlepší produkt na trhu, musíte na ňom robiť s najlepšími zákazníkmi. To s nami rezonovalo, keďže tie najlepšie konferencie sú práve v Londýne, New Yorku či San Franciscu. Ďalší impulz bol príbeh budapeštianskeho Prezi, ktorého founder Adam [Somlai-Fischer] nám porozprával, ako hneď na začiatku išli do San Francisca, aký vplyv to malo na jeho tím, na firemnú kultúru, na produkt. A vyslovene kopanec do zadku bola prednáška Maroša Mozolu, ktorý pomáhal budovať distribučnú sieť Esetu. Slido malo vtedy osem-deväť mesiacov a ja som si na druhý deň kúpil lístok do Prahy a dohodol si tam stretnutia s prvými zahraničnými klientmi.

Slovenské firmy tradične expandujú na geograficky, jazykovo a kultúrne blízky český trh.

V Prahe sme mali kontakty, overili sme si tam, že aj mimo Slovenska a našich blízkych kruhov bude niekto ochotný využívať našu aplikáciu. Začiatky sú najmä o tom, aby ste si verili vy sami, aby ste pochopili, v čom je hodnota vášho produktu, a aby ste to vedeli odkomunikovať zákazníkom. V tom bol kľúčový slovenský trh, vďaka nemu sa vedeli rozprávať so zákazníkmi v Londýne. A vďaka Londýnu sa zasa vieme rozprávať so zákazníkmi v Amerike.

Zakladateľ Wazu a sériový start-upista Uri Levine hovorí, že je dôležité, aby ste si zapamätali čo najviac toho, čo bolo vo vašom podnikaní po prvýkrát. Aký bol teda váš prvý zahraničný zákazník?

V pamäti mi najviac utkvel náš prvý londýnsky projekt – pre coworkingový priestor TechHub, ktorý je vo svojej brandži pomerne prestížny. Mali sme v tom čase jeden-dva eventy za týždeň. Vlastne sme ani nevedeli, aký nápor naša aplikácia znesie. No a čo sa nestalo. Event v TechHube bol večer, a my sme v ten deň ráno na inom podujatí zistili, že v aplikácii máme vážny bug, ktorý by celú aplikáciu znefunkčnil. Celý deň na tom náš CTO Peťo Slivka makal. Opravili sme to dve hodiny pred začiatkom eventu. Takže napokon to pre nás dopadlo dobre. Ale bola to tesnotka a jeden z kľúčových momentov v našich začiatkoch.

Riešia vaši britskí alebo americkí zákazníci, že ste firma zo Slovenska?