„Zlaté časy“ pre herne a prostredie blízke mafii však boli koncom deväťdesiatych rokov. Vtedy sa cez prístroje legalizovali čierne peniaze. „Jednoducho sa nahádzali do strojov a potom sa doslova vo vedrách odvážali preč,“ spomína.
Aj teraz je možné podvádzať a to niekoľkými spôsobmi.
Finančná správa (FS) kontroluje herne tak, že má prístup na servery väčšiny hracích prístrojov. Podľa zákona tiež robia minimálne štyrikrát za rok kontrolu priamo na mieste.
V herniach bývajú štyri typy prístrojov - výherné hracie prístroje, videolotérie, stávkové terminály a rulety. Výherné hracie prístroje nie sú napojené na FS, a tak mohli byť v herniach aj čierne stroje bez licencie. Ak sa ohlásila daňová kontrola, stroje jednoducho „zmizli“ a preniesli sa inam. Počet týchto klasických automatov však klesol v rokoch 2013 až 2015 o tretinu a na ich miesto sa tlačia videolotérie.
Ďalšou možnosťou, ako podvádzať, je zásah do softvéru. Hrací prístroj, videolotéria, má podľa neho dva programy. Jeden oficiálny, ktorý kontroluje Technický skúšobný ústav (TSU) Piešťany a predkladá ho pri žiadosti o licenciu ministerstvu financií. Druhá verzia je neoficiálna.
Na serveri, ktorý kontroluje finančná správa, je nahraná prvá verzia. V stroji zase druhá, ktorá sa tvári ako prvá, ale dá sa manipulovať. Ak je napríklad na videolotérii nahraných šesťtisíc eur, pošle majiteľ, ktorý má prístup k serveru, technika priamo k stroju a spolu ho prestavia tak, že odrazu sa suma zníži na tisíc eur, zvyšných päťtisíc eur predstavuje čistý zisk.
Oficiálne marže nie sú podľa neho skutočne také vysoké, ako sa často spomína, lebo ich treba očistiť od vyplatených výhier. Ale ako dodal, v biznise sa robia účtovné optimalizácie. Napríklad tak, že firma, ktorá vyrába prístroje, je personálne prepojená s tou, čo vlastní licencie na herne. Prístroje jej za premrštené ceny prenajíma.
Navyše, optimalizáciu ziskov si vedia tieto firmy urobiť aj cez to, že jedna z nich (tá ktorá vlastní licencie) nie je platcom DPH. Hazard by tak mal byť stále super biznis.
