Ako firmy z Panama Papers zakotvili v Privatbanke

Zložité finančné schémy, ktorých súčasťou bolo aj Slovensko, odhalila kauza Panama Papers. Ide o milióny dokumentov, ktoré unikli z právnickej kancelárie Mossack Fonseca a dostali sa k novinárom. Mossack Fonseca sa špecializuje na zakladanie firiem v daňových rajoch a na poradenstvo s cieľom vyhnúť sa plateniu daní. Spravuje tiež majetok ľudí, ktorí sa nechcú priznať k svojmu bohatstvu.

Slovenské médiá priniesli už tri príbehy, ako podobné transakcie prešli cez Privatbanku. TREND spolu s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku narazili na ďalší podobný prípad, ktorý sa týka mexického podnikateľa a opäť v ňom mala figurovať Privatbanka. Nemusí byť posledný a Privatbanka tiež nie je jediná slovenská banka, ktorá sa v Panama Papers spomína. Privatbanka sa orientuje na bonitnejšiu klientelu. Jej jediným akcionárom je Penta Investments.

Z Mexika cez Holandsko na ostrovy

Mexická právnická firma Doporto & Asociados S.C. sa špecializuje na medzinárodné daňové plánovanie a akvizície. Cez Mossack Fonsecu si zriadila na Britských Panenských ostrovoch firmu Perval. Jej akcionárom je trust na Novom Zélande, no konečným užívateľom výhod má byť podľa mailovej komunikácie partner mexickej firmy Doporto Luis Alejandro. Spolu s panamskými právnikmi našli Mexičania spôsob, ako odlievať nezdanené peniaze z Mexika na Britské Panenské ostrovy, kde je nulová daň.

Robili to cez holandskú poradenskú spoločnosť Rest-See. Jeden konkrétny fiktívny obchod mal byť zo septembra 2015. Mailová komunikácia spomína nemenovanú mexickú spoločnosť, ktorá si u Rest-See objedná služby za takmer 88 miliónov mexických pesos (4,4 milióna eur pri súčasnom kurze), išlo o poradenstvo a technickú podporu v oblasti intelektuálneho vlastníctva a obchodných známok. Je to typický spôsob, akým sa odlievajú alebo perú peniaze.

Ani tu však peniaze nemali skončiť v Holandsku. Firma Rest-See má totiž zmluvu s Pervalom. Z nej vyplýva, že Rest-See je agentom Pervalu, ktorému odvádza 96,6 percenta platieb zo všetkých inkasovaných príjmov.

To znamená, že z mexickej firmy odišlo viac než štyri milióny eur cez Holandsko do Pervalu na Britských Panenských ostrovoch. Konečným vlastníkom Pervalu bol pritom tiež Mexičan L. Alejandro.

Holandská spoločnosť Rest-See nemala účet v žiadnej európskej banke. A tak v pláne bolo, že jej platby budú chodiť cez účty iných firiem v Privatbanke. „Prosím, vezmite do úvahy, že keďže Rest-See nemá bankový účet v komerčnej banke v Európe, bude smerovať transfer fondov [vyššie zmienených 96,6 %, pozn. TREND] zo svojich čistých príjmov cez bankový účet firmy s názvom Black Water Company BV a/alebo Latem Trading v Privatbanke,“ uvádza sa v mailovej komunikácii právnikov, ktorí zosnovali celý scenár.

Obidve firmy – Black Water Company aj Latem Trading – spadajú do biznis portfólia Holanďana Gustafa Davida Poelena. Daňový poradca, ktorý časť svojej kariéry strávil na Slovensku, mal v Holandsku hlavnú firmu Infintax, ktorá pre Mossack Fonsecu vytvárala zložité schémy odlievania peňazí do daňových rajov. Vymyslela aj spôsob, akým z Mexika presunúť milióny pesos na Britské Panenské ostrovy.

Holanďan na Slovensku

Práve postava G. Poelena je kľúčom k tomu, prečo bolo Slovensko dočasným prístavom pre daňových špekulantov. Holanďan pôsobil niekoľko rokov ako daňový poradca v Bratislave, naposledy v roku 1999 ako senior tax manažér v audítorskej spoločnosti PwC, ktorá patrí do takzvanej veľkej štvorky audítorov.

Po odchode späť do Holandska si spolu s ďalším partnerom založil spoločnosť Infintax. Jej hlavnou náplňou je takzvaný tax planning – daňové plánovanie, čo je honosnejší názov pre daňovú optimalizáciu. Infintax sa stal dvorným spolupracovníkom panamskej kancelárie Mossack Fonseca.

G. Poelen kontakt so Slovenskom nestratil. Aj tu si založil spoločnosť Latem Trading. Podľa účtovnej závierky vo Finstate to bola mŕtva firma, v skutočnosti však cez jej účet v Privatbanke prechádzali státisíce eur. Nebol to jediný účet, ktorý si v Privatbanke G. Poelen otvoril. Podľa informácií TRENDU ich tam bolo do desať. A to aj na ďalšie Poelenove firmy, medzi ktoré patril Blue Water, Black Water či Infintax.

G. Poelen neodpovedal na otázky TRENDU, prečo si na svoje transakcie vybral práve Slovensko, či sa spoliehal na prípadnú zhovievavosť banky alebo či Slovensko má benevolentnejší systém ako iné európske krajiny. Podľa zákona má každá banka venovať pozornosť zložitým transakciám vo zvýšenom objeme a poznať svojho klienta. Neobvyklé operácie, napríklad časté platby do daňových rajov, má hlásiť spravodajskej jednotke finančnej polície. Ide o prevenciu prania špinavých peňazí.

Portrét Gustafa D. Poelena zverejnený na web stránke skupiny medzinárodných daňových špecialistov Zdroj: ITSGnetwork.com

Zákon však jasne nehovorí, čo má banka robiť a ako má nastaviť vnútorné procesy na sledovanie podozrivých pohybov na účtoch. Privatbanka tvrdí, že nemá voľnejšie pravidlá ako iní hráči na trhu. Ako argument pridáva, že ročne polícii nahlasuje asi percento zo všetkých bankami hlásených transakcií. Zodpovedá to jej trhovému podielu.

Bráni sa aj tým, že v roku 2012 oznámila finančnej polícii vybrané transakcie Poelenovej firmy, ktorá dosahovala najvyššie obraty. Policajti však banke nedali žiadnu spätnú väzbu o tom, že by táto firma vykonávala nezákonnú činnosť.

Zrušené účty

Firmy G. Poelena už účty v Privatbanke nemajú. Banka ich zrušila ešte vlani do októbra, avšak nie z dôvodu rizikovosti, ale v rámci zefektívňovania svojho biznis modelu. „Podmienky na finančných trhoch sú posledné roky čoraz náročnejšie, a tak sme si vytypovali klientov, ktorí u nás využívajú služby privatebankingu, tých, ktorí majú úver, a tých, ktorí robia len platobný styk. Na prvých dvoch skupinách banka zarába, či už na poplatkoch alebo úrokoch. Z platobného styku máme ale aj pri veľkej platbe poplatok do 40 – 50 eur, čo nemá pre nás ekonomický zmysel,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Privatbanky Ľuboš Ševčík.

Týkalo sa to do 50 klientov vrátane účtov firiem okolo G. Poelena. Holanďan má v banke už len účet, na ktorom má úver na bratislavskú nehnuteľnosť.

Niektoré účty Privatbanka viedla pre Poelenove holandské firmy. Ak je vlastníkom účtu v slovenskej banke zahraničná firma, je to pritom iná situácia, ako keď účet vlastní tunajší subjekt. Banka by jej mala venovať zvýšenú pozornosť.

„Aj keď sa pri otváraní účtu takému subjektu venuje väčšia starostlivosť ako pri slovenskej firme, ak ide o subjekt z Európskej únie, automaticky to vyššie riziko nemusí indikovať,“ tvrdí Ľ. Ševčík. Holandsko ako štandardnejšiu krajinu ako napríklad Cyprus evidujú vo svojich systémoch aj ďalšie tunajšie banky. Aj keď sú v daňových kruhoch obe krajiny vnímané ako ciele daňovej optimalizácie.

Ľuboš Ševčík, generálny riaditeľ Privatbanky. Zdroj: Miroslava Spodniaková

Či nebolo Privatbanke podozrivé, že na účty G. Poelena v Latem Tradingu alebo Black Water chodili vysoké sumy, ktoré vzápätí putovali na iné účty, pričom išlo o banky aj z destinácií ako Britské Panenské ostrovy, Švajčiarsko či Svätá Lucia? Ľ. Ševčík vysvetlil, že