Seriál o Matovičovi, ktorý v priamom prenose produkuje predseda vlády, je len reprízou inscenácií, aké zaraďuje do vysielania, keď mu tečie do topánok.
Keď sa v decembri 2014 dostal do defenzívy, lebo prepukol škandál s predraženým cétéčkom a supervýnosnou eseročkou Pavla Pašku, Robert Fico dramaticky oznámil, že z Ukrajiny sa blíži „veľký konflikt“, v ktorom „Slovensko bude veľmi, veľmi, veľmi trpieť“. Keď sa Smer-SD dostal v apríli 2015 do ťažkostí, lebo vyšlo najavo, že majiteľ Váhostavu preniesol svoje dlhy na drobných dodávateľov, predseda vlády vyhlásil, že to zavinil bývalý minister dopravy a dnešný predseda KDH. Najnovší seriál o Matovičovi premiér vyprodukoval, lebo potreboval škandálnu „pecku“ z posledných dní „odkostkovať“.
Ilustrácia ku komentáru Mariána Leška Ako sa Fico odkostkoval Zdroj: Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Príslovie, že komu pánboh, tomu všetci svätí, treba aktualizovať do podoby, že komu premiér, tomu aj ministerstvo, úrad a poisťovňa. Kliniky a organizácie Pavla Kostku dostali od premiéra dotáciu 20-tisíc eur, od ministerstva školstva vyše pol milióna, z ústredia práce 32-tisíc, no od štátnej zdravotnej poisťovne najviac: exkluzívne zmluvy na tri milióny eur. Čo je za masáže a podobné terapie viac ako veľa.
O tom, že vzťahy medzi premiérom Ficom a Klinikami Kostka sú dobre masírované, svedčí aj lapália s Máriou Troškovou, lebo vyhlásenie P. Kostku, skôr než ho poslal médiám, prešlo počítačom asistentky predsedu vlády. Čo je fakt, ktorý spája premiéra s tým, že Kostkove kliniky urobili z masáží najvýnosnejšiu činnosť v zdravotníctve. Pretože predražené masírovanie je na pochopenie rovnako nenáročné ako predražené cétéčko, predseda vlády musel hodiť do verejného „pľacu“ niečo iné.
Premiér vyhlásil, že „pán Matovič je daňový podvodník a na svoju činnosť používa biele kone“. Aj keby mal pravdu a zo strany podnikateľa Matoviča došlo v roku 2008 k podvodu, tak vyhlásenie R. Fica, že odhaľovanie „pozadia Igora Matoviča je vo verejnom záujme“, má podstatnú chybu. Ako predseda vlády, šéf koalície či vládnej strany mal šesť rokov na to, aby daňové úrady, Finančná správa, polícia a prokuratúra robili svoju prácu.
Ak niečo bolo vo verejnom záujme, tak najmä to, aby tu vznikol a fungoval systém, v ktorom sa predseda vládnej strany nemusí hrať na daňováka, vyšetrovateľa, prokurátora i sudcu zároveň. Keď premiér tvrdí, že má dôkazy, podľa ktorých I. Matovič v roku 2008 podvádzal, tak svedčia aj proti nemu ako spolutvorcovi pomerov, v ktorých sa dôkazy dlhé roky sušia a vytiahnu až vtedy, keď má na tom šéf Smeru osobný záujem.
Ak sa I. Matovič dopustil podvodu, mal byť obžalovaný a odsúdený. Počas svojich rokov pri moci R. Fico neurobil nič, čo by prispelo k tomu, aby systém, za ktorý zodpovedá, fungoval vo verejnom záujme. Aj keby sa I. Matovič dopustil trestného činu, jeho veta, že kto chráni zlodejov, tak je sám zlodej, tým nestráca pravdivosť.
