Ako Enel s Ficom za chrbtom utopili miliardy v jadre

Komplikácie a sklzy najväčšej investície v dejinách Slovenska sa dejú opakovane. Najvypuklejší problém však tkvie v inom. Zo starších vyjadrení SE a ich spoluvlastníka Enelu vyplýva, že jeden z najväčších energetických koncernov v Európe nemal poriadne spočítané náklady a v Mochovciach spálil miliardy eur.

Hlavná téma Mochovce

Elektrárne boli od vstupu Enelu v roku 2006 pod veľkým tlakom politikov, novinárov a celej spoločnosti. Všetkých najviac zaujímala otázka, či k existujúcim dvom blokom jadrovej elektrárne Mochovce dostavajú ďalšie dva. Išlo totiž o energetickú sebestačnosť – po ich dokončení mali elektrárne pokrývať takmer polovicu spotreby na Slovensku.

Prvé roky sa zástupcovia Enelu vyjadrovali na tému dostavby síce pozitívne, ale zdržanlivo. „Dôkladne preskúmame a vyhodnotíme konkurencieschopnosť 3. a 4. bloku a následne budeme pripravení investovať do projektu,“ povedal vtedajší generálny riaditeľ Enelu Paolo Scaroni v rozhovore pre Národnú obrodu vo februári 2005.

Rovnako bol naladený aj Robert Fico, ktorý sa stal premiérom v roku 2006. Predseda Smeru dokonca kritizoval Enel, že s dostavbou Mochoviec váha. Zároveň firme sľúbil viaceré výhody. Pomôže s vybavovaním povolení, vráti elektrárňam vyše 10 miliónov eur cez rôzne poplatky. Kľúčovým bol prísľub, že sa štát ako minoritný akcionár vzdá podielov na zisku z elektrární. Enel váhal, svoje rozhodnutie chcel oprieť o štúdiu uskutočniteľnosti a tá mala byť hotová v apríli.

Analýza sa skrátila

Enel napokon analyzoval Mochovce o dva mesiace kratšie. Jeho vtedajší šéf Fulvio Conti a premiér R. Fico spoločne oznámili rozhodnutie dostavať Mochovce už vo februári 2006. Novinári špekulovali, že táto dohoda môže súvisieť s ututlaním iného sporu medzi Ficom a Enelom.

Premiér predtým spochybňoval nájomnú zmluvu medzi SE a štátnou Vodohospodárskou výstavbou, na základe ktorej Gabčíkovo prevádzkovali práve elektrárne. Keď Enel prisľúbil dostavbu Mochoviec, R. Fico sa začal vyjadrovať zmierlivejšie aj na tému Gabčíkova.

Ako sa neskôr ukázalo, SE nemali poriadne spočítané, čo budú nové Mochovce stáť. V marci prišiel vtedajší šéf výstavby Giancarlo Aquilanti s odhadom 1,4 miliardy eur, z čoho miliarda boli stavebné práce a zvyšok náklady na palivo. V apríli 2007 už kalkuloval s dvoma miliardami a v roku 2008, pri slávnostnom spustení výstavby, s 2,8 miliardy eur.

Pri rozhodovaní o investícii mal teda Enel veľmi skreslenú predstavu o nákladoch. Z genézy vyjadrení a rozhodnutí sa zdá, že kľúčovým faktorom pri rozhodovaní o Mochovciach bol Ficov tlak. Potom Enel dúfal, že to nejako uhrá, a keď sa situácia komplikovala a rozpočet stúpal, z politických dôvodov už vycúvať nevedel.

S prázdnymi rukami

V Mochovciach vznikla netradičná štruktúra dodávateľov, ktorá podľa vyjadrení viacerých firiem na stavbe spôsobovala problémy. Nebol jeden generálny dodávateľ, ktorý by bol špecialistom na výstavbu jadrových zdrojov, ale skupina veľkých dodávateľov, ktorých mali koordinovať elektrárne a Enel.

Taliansky vlastník mal