Ako sa dostať na Slovensko. Nejde to na jednom priechode? Skúsim iný

Keď pred druhou vyrazím z domu smerom na Slovensko, mapy stále ukazujú, že je premávka v podstate plynulá a na hraničnom priechode si budem musieť vystáť asi len stometrovú kolónu. Na hranice to mám 25 minút. V ideálnom prípade.

• Fotogaléria: Ako sa žije Slovákom v Rakúsku

No kolóna sa začína hneď za kruhovým objazdom za obcou Wolfsthal. K hraničnému priechodu to mám ešte asi dva a pol kilometra. Hýbeme sa. Navigácia ukazuje zdržanie desať minút. Po polhodine mám pocit, že už to nebude dlho trvať.

Už mám na dohľad budovy na hraničnom priechode. No hýbeme sa pomalšie a pomalšie. Ľudia, ktorí idú cez hranice peši, sa k priechodu približujú výrazne rýchlejšie než ja v aute. Nakoniec v kolóne strávim dve hodiny a desať minút.

Radšej doma v Rakúsku

Polícia mala podľa inštrukcií kontrolovať doklady a na Slovensko púšťať len tých, ktorí tu pracujú. Nemám potvrdenie od zamestnávateľa, len novinársky preukaz. Hádam to bude stačiť a nebudem sa musieť vrátiť. Pre istotu som zobral aj potvrdenie o trvalom pobyte v Rakúsku.

Aby som neskončil na Slovensku v karanténe. Policajt len nazrie do pasu, a keď vidí, že som Slovák, posiela ma ďalej. Hovorím mu, že mám aj preukaz z práce. Odpovedá, že keď vidí, že som Slovák, nepotrebuje nič iné.

Rýchlo absolvujem pracovné stretnutie a manželke vyzdvihnem z práce notebook, aby mohla aj ona robiť z domu. Cesta naspäť je oveľa jednoduchšia. Na vstupe do Rakúska nekontroluje nikto. Keďže je na Slovensku málo prípadov koronavírusu, Rakúšania nerobia Slovákom žiadne problémy. Na rozdiel od iných krajín netreba ísť po návrate zo Slovenska ani do karantény.

Po tejto skúsenosti zostávam najbližšie týždne radšej doma v Rakúsku. Ak to nebude nutné, na Slovensko sa vrátim až po odznení koronavírusu. Pracovať môžem z domu, namiesto osobných stretnutí veľa telefonujem. Veľmi veľa telefonujem. Mením paušál za neobmedzený.

Rovnaký osud prežívajú tisíce ľudí, ktorí sa v posledných rokoch rozhodli presťahovať za hranice Slovenska, ale pracujú stále v rodnej vlasti. Dnes väčšina z nich vykonáva prácu doma za počítačom. Na Slovensko dochádzajú len v nevyhnutých prípadoch.

Obrovské parkovisko pred nákupným centrom v Kittsee po zavedení opatrení zíva prázdnotou. Zdroj: Maňo Štrauch

Pokojné mesto pri Dunaji

Tri týždne hraničných kontrol zanechali výrazné stopy v prihraničných obciach v Rakúsku, kde sa zabývalo množstvo Slovákov. Pravdepodobne najviac zasiahnuté je mesto Hainburg. V posledných rokoch tu vyrástlo nákupné centrum, ktoré slúži najmä obyvateľom Bratislavy. Počas piatkových popoludní a sobôt je parkovisko plné bratislavských áut. Ďalšie neustále cez mesto prúdia na viedenské letisko či do Viedne.

Rušné mesto sa vďaka koronavírusu premenilo na pokojné. Žiadne čakanie na semafore, prázdne parkoviská pred obchodmi. „Včera som stretol rakúskeho suseda, ktorý mi hovoril, že si aspoň viem predstaviť, ako sa tu žilo pred 30 rokmi, keď boli zatvorené hranice. Ulice boli pokojné, nezamykali sa domy ani autá,“ rozpráva obyvateľ Hainburgu Rastislav Pavlík, ktorý tu v roku 2012 našiel nový domov a je už druhé volebné obdobie poslancom mestského zastupiteľstva.

Zďaleka pritom nie je sám. Z približne sedemtisíc obyvateľov mesta je až 2 500 Slovákov. Mnohých zlákala nižšia cena bytov či pozemkov v porovnaní s Bratislavou a dobrá dopravná dostupnosť v porovnaní s tým, ak by bývali v satelitnej obci na Slovensku. Do centra Bratislavy sa dostanú za menej ako 20 minút, z Rakúska nebývajú zápchy.

Práve dobrá dopravná dostupnosť teraz dostáva výrazné trhliny.