Ako dlho prežije štát, ktorý si nevie udržať tajomstvá?

Slovenská štátnosť je v mizernom stave. Tak sa dajú interpretovať medializované informácie kajúcnikov – bývalých šéfov finančnej správy, kriminálneho úradu a finančnej polície Františka Imreczeho, Ľudovíta Makóa a Bernarda Slobodníka. Ich obsah naznačuje nielen možné ovplyvňovanie trestných stíhaní v prospech vyvolených (Ladislav Bašternák) a neprospech politických oponentov (Andrej Kiska, Igor Matovič), ale aj krutú realitu fungovania bezpečnostných zložiek.

Z vládnutia R. Fica a jeho podriadených v rezorte vnútra trčí slama spravovania štátu na ukrajinský spôsob. Navonok silný, priam socialistický štát so zameraním na pomoc slabším bol vnútri plne sprivatizovaný do rúk niekoľkých mocných. Všetko sa dá kúpiť, stačí len vedieť od koho a za koľko. Ak je obraz z výpovedí pravdivý, Slovensko sa môže premenovať na Tatranskú Ukrajinu či Dunajskú Rus.

Únik toľkých informácií z prostredia polície a prokuratúry je však bezprecedentný a nebezpečný

O úpadku Slovenska ako európskej demokracie 21. storočia vypovedá aj iná, pomerne ignorovaná skutočnosť. Väčšina politicko-mediálneho mainstreamu je pohoršená, že bývalý premiér R. Fico mohol používať utajované skutočnosti proti opozícii. Kritici však zabúdajú na to, že aj výpovede svedkov, o ktorých píšu titulné stránky novín, patria do kategórie informácií, ktoré majú byť utajované.

Štát, ktorý nepozná tajomstvá