Z minidodávky čoskoro v diaľke zazrieme rieku Sixaola, ktorá tvorí hranicu medzi Panamou a Kostarikou, a po hodine pomaličky prichádzame do neturistickej dedinky Bribri, pomenovanej rovnako ako aj ich jazyk a celý kmeň. Ďalších pár hodín budeme mať možnosť naučiť sa o živote kmeňa čo najviac vďaka návšteve dvoch rodín.
„Obyvatelia v tomto mestečku žijú iným spôsobom života, väčšinou pestujú ovocie a zeleninu na malých organických farmách a potom to predávajú na trhu. Veľa z nich už nie sú čistokrvní domorodci, ale miešanci,“ vysvetľuje nám náš sprievodca z USA.
V mestečku, ktorým prechádzame, je aj univerzita. V minulosti museli študenti cestovať až do hlavného mesta San José, čo sa im zbytočne predražilo, ale konečne je to výhodnejšie.
Vyberáme sa na lesnú cestu viac do džungle popri farebných domoch, ktoré vláda postavila domorodcom. Nie div, že vedľa niektorých z nich stále stoja tie pôvodné, chudobnejšie tradičné obydlia, ktoré miestni aj naďalej preferujú. Sú viac otvorené a vnútri nie je také neznesiteľné teplo ako v tých moderných domoch, ktorými im nelogicky chcela vláda vlastne pomôcť.
Liečba rakoviny
Po kontakte s prvou rodinou sme sa vybrali na menšiu túru hlbšie do pralesa, ktorou nás sprevádzal Walter a jeho trojročná dcérka Natalie a postupne nám opisovali rastlinky a ich využitie. V okolí domov rastie zelenobiely strom jícaro, z ktorého plodov sa vyrábajú rôzne suveníry, ale aj poháre, misky či kvetináče. Jícara je veľká tvrdá guľa zelenohnedej farby s rôznym využitím.
Oblasť je pokrytá aj stromami noni, ktorých nechutné plody s veľmi silnou špecifickou príchuťou sa jedia na prevenciu a liečbu rakoviny. Noni sa dá primiešať do ovocných smoothies alebo sa z neho vyrába čerstvý džús či dokonca olej.
Miestny šaman už, okrem iného, aj vďaka noni a guanabane vyliečil z rakoviny viac ako 40 osôb len s použitím tu vypestovanej organickej stravy a rastlín podávaných 20 až 25 mesiacov, počas ktorých chorý človek býva spolu s domorodcami. Aj študenti medicíny z univerzity sa sem chodia priučiť o využití byliniek priamo od šamana a doktora Awa, čo je určite pre nich prospešnejšie, ako len študovať teóriu z kníh.
Zdroj: Alexandra Kováčová
Čo prales dal
Potom nás Walter naučil, že domy, luky a šípy sa robia zo silnej ohybnej chodiacej palmy walking palm pomenovanej podľa jej koreňov, ktoré často vystupujú na povrch pri hľadaní slnečnej energie. Tradičný alkoholický nápoj sa získava fermentovaním rastliny chicha, kukurice a cukrovej trstiny. Prvýkrát som priamo zo stromu ochutnala aj sladučkú bielu dužinu guaba, ktorá vyzerá zvonku ako bumerang, vďaka čomu dostala miestne pomenovanie zmrzlinový struk. Odkiaľ domorodci poznajú zmrzlinu, netuším, ale guaba naozaj chutí podobne sladko.
Walter nám ponúkol aj mne už známy tropický plod bojujúci proti rakovinovým bunkám guanabana, ktorý sa dá konzumovať len 24 hodín po dozretí, inak hneď zhnije. V pralese rastú aj zelené listy s červenými fľakmi s názvom chsimuritri, z ktorých sa robí nápoj na uľavenie pri menštruačných ťažkostiach.
Boh premenil ženu na kakaovník a odvtedy sa tam o kakao starajú len ženy
Najviac ma však pobavil strom gumbo limbo pomenovaný v Bribri ako nahý Indián či strom turistu, pretože sa mu lúpe kôra presne ako každému turistovi pokožka, keď sa v Kostarike spáli na slnku. Kôra chsimuritri sa prevára na čaj a čistí krvný obeh. Mali sme možnosť ochutnať aj plod kakaovníka, o ktorom väčšina ľudí západného sveta vlastne ani netuší, ako vyzerá – tá biela sladká dužina okolo každého kakaového bôbu.
„Čokoládou sa v minulosti udržiavala harmónia medzi jednotlivými kmeňmi. Keďže bolo kakao predmetom mnohých posvätných rituálov, ako napríklad pri úmrtí niekoho dôležitého, počas bežných príležitostí sa inak nemohlo konzumovať,“ vysvetľoval nám Walter dávne zvyky.
Zdroj: Alexandra Kováčová
Teraz sa najprv kakaové bôby fermentujú, sušia na slnku, až kým nezapraštia ako popcorn, podrvia sa na mastnú pastu na kameni a potom sa k nim pridáva napríklad pomaranč, zázvor alebo kokos, podľa toho, akú príchuť čokolády chceme vytvoriť. Kakaové maslo je skvelé aj na vonkajšie použitie na popáleniny či iné kožné choroby. V džungli nevyjde navnivoč ani jedna zložka žiadnej rastliny.
Walter nás zaviedol aj na tajné posvätné miesto s kruhom z kameňov medzi stromami a tam nám vysvetlil ich kmeňové chápanie sveta. Toto bola však len replika pôvodného kruhu vysoko v horách Talamanca, odkiaľ kmeň Bribri pôvodne prišiel. Viac detailov som sa nedozvedela, lebo malá Natalie sa mi pchala do záberu a ťahala ma za tričko smerom k majestátnemu stromu ojoche, ktorý vyzerá ako matapalo stromy na opačnom brehu Kostariky, ktoré milujem.
Tradičný Bribri obed
Po krátkej lekcii o rastlinách v pralese sme si ešte mohli nakúpiť suveníry a pomaly sa vybrať cez hojdací most cez rieku na návštevu do druhej Bribri rodinky piatich generácií a tam sa naučiť viac o iných rastlinách džungle a výrobe čokolády.
Najstarší člen rodiny, 113-ročný Don Silverio, nám zakýval z vedľajšej miestnosti a každú chvíľu sa nám potom pripomenul kašľom. Keď nám pupkatý, ale večne usmiaty Luis servíroval tradičný obed – sladký zemiak s cuketou a kurčaťom (ja len zeleninu) na banánovníkovom liste a k tomu vodu s limetkovou šťavou v malej kokosovej škrupine odrezanej na polovicu, jeho dve deti, pes, mačka a zajac pobehovali okolo nás.
Neskôr sme obkolesili stôl, na ktorom nám Luis zhromaždil nejaké kmeňové rastlinky, džúsy z nich, ale aj rôzne prírodné výrobky a suveníry. Vhodné bolo zistiť, že ľudia trpiaci anémiou si môžu od kostarických domorodcov v tom najhoršom vyžiadať sladký med z ovocia stromu carao alebo na hnačku použiť custaño listy. Luis zo mňa dokonca urobil aj „pravú“ domorodkyňu, keď mi pomaľoval tvár aj pery načerveno bobuľkami achiote, ktorými prifarbujú jedlá, ale používajú sa aj na farbenie remeselných výrobkov a oblečenia.
Bez čokolády neodídem
To najlepšie, samozrejme, na záver. Konečne sme išli ochutnávať rôzne druhy zdravej vegánskej čokolády, ktoré tu Luis s rodinou vyrába v Centro Cultural Adela del Cacao. Žiadne umelé farbivá, arómy, emulgátory, mlieko, sójový lecitín ani nič iné, čo v pravej čokoláde nemá byť. Luis každému podal kúsok čokoládovej guľôčky a kto uhádol príchuť ovocia či korenia, s ktorým bolo kakao a kokosové mlieko zmiešané, vyhral ďalší kúsok.
Oči mi svietili pri pohľade na stôl plný čokolády, z ktorej som sa ako vegánka preferujúca nezabíjať nič živočíšne konečne mohla aj dosýta najesť. Zo šestnásť druhov čokolády, ktorú tu rodinka ručne na farme vyrába, sme sa oblizovali na príchutiach s pomarančom, jahodou, vanilkou, zázvorom, kávou, ale dokonca aj s čiernym korením a čili. Všetko okrem jahôd je priamo z ich záhrady, len jahody dokupujú z mestského trhu, aby ulahodili aj chúťkam zahraničných turistov.
Všetko stopercentne prírodné a ako to s úškrnom na tvári opísal Luis, až „150 percent afrodiziakum“. Samozrejme, že som si nakúpila až sedem druhov čokolády do zásoby na horšie časy. Balíček piatich guľôčok stál necelé štyri eurá. Nabalila som si 35 guľôčok, veď ma čakal ešte mesiac v Kostarike...
Zdroj: Alexandra Kováčová
Potom nasledovala krátka prechádzka po záhrade, kde nám Luisova svokra Doña Leticia ukázala, ako sa drvia kakaové bôby malým kameňom na väčšom, a mohli sme si to vyskúšať aj v praxi. Kedysi platilo pravidlo, že len tá domorodkyňa bola súca na vydaj, ktorá vedela vytvoriť dokonalú kakaovú pastu. Asi by som sa v Bribri kmeni len prejedala čokoládou a priberala, ale manžela na spaľovanie kalórií by som si nenašla – pomyslela som si v duchu, keď som sa nemotorne snažila uchopiť ťažký balvan na drvenie bôbov.
Krásnu vôňu čerstvého kakaa mi Luis prekazil poukázaním na strom, kde mu na banánovníkový list padali termity, ktoré poskrúcal do niekoľkých vrstiev ako sendvič a nechal kolovať v našej skupinke turistov, nech si zahryzneme. Dvíhal sa mi žalúdok len pri predstave, ale vraj termity chutia ako arašidy so zázvorom, smial sa Luis.
Ďalší úsmev na znechutenej tvári mi vyčarila zase len čokoláda, tentoraz horúci nápoj s pridanou škoricou, vanilkou a muškátovým orieškom, ktorý sme si na záver našej návštevy vypili spolu sediac v kruhu na zemi. Dúfam, že prales a zvyky domorodcov Bribri ostanú rovnaké ešte po mnoho rokov.
Impregnované strechy
V porovnaní s ďalšími domorodcami, ktorých som navštívila v Paname a Kostarike, ma v usadlosti Bribri prekvapili prasiatka behajúce okolo domov či, naopak, detské moderné bicykle pohodené kade-tade pri stračích nôžkach drevených domov so slamenými strechami. Tieto strechy vydržia až 25 rokov vďaka tomu, že dym pri varení stravy vystupuje hore a zabíja parazity v slame. Pri stavbe obydlí sa používajú aj liany taraña, ktoré sa trhajú len za splnu mesiaca, inak by ich napadli termity.
Zdroj: Alexandra Kováčová
Bežný život
Bribri rodiny najčastejšie pestujú kakao, kávu a kukuricu a už dlhšie sa snažia bojovať proti plesni napádajúcej kakaovníky. Veľa dospelých sa živí predajom suvenírov z prírodných materiálov, ktoré nájdu v džungli. Ponúkajú nádherné zvieratká vystrúhané z kokosových škrupín, ako napr. leňoch, korytnačky, žaby či ryby; ďalej bubny z palmy a kože hada, ručne robené hojdacie siete či dokonca náhrdelníky z bielych semienok lágrimas de San Pedro. Najviac ma však udivilo vidieť ich úplne bežné oblečenie, ako nosíme aj my doma na záhrade. Žiadne ženy hore bez ako kmeň Embera, ani šaty z korálikov ako vo Wounan, čo sú kmene, s ktorými som prišla do styku v Strednej Amerike predtým.
Skúška dospelosti
V pralese je veľmi veľa centimetrových tzv. bullet ants mravcov, ktorých uštipnutie veľmi bolí. Legenda vraví, že v minulosti si chlapi dokazovali svoju silu tak, že naschvál pchali ruku do mraveniska a ak ju tam podržali aspoň päť minút, keď mravce štípali, boli už dosť dospelí na svadbu.
V matriarcháte
Zdroj: Alexandra Kováčová
Domorodý kmeň Bribri obýva oblasť Talamanca v provincii Limón v Kostarike. Ich počet odhaduje ministerstvo zdravotníctva na 11 500, ale iné zdroje uvádzajú až 35 000. Ich jazykom je bribri, ale väčšina sa dorozumie aj po španielsky. Napriek tomu, že žijú izolovaní v pralese, väčšina rodín má pitnú vodu a elektrickú energiu. Hoci majú zo všetkých Kostaričanov najnižší príjem, dokážu si dopestovať veľkú časť potravy, medicínu aj všetko, čo potrebujú na ubytovanie. Predajom kakaa a banánov si zarobia na ingrediencie, ktoré sa v pralese pestovať nedajú.
Sociálna štruktúra kmeňa je organizovaná v klanoch, pričom každý klan tvorí rozsiahla rodina vždy z matkinej strany. Jedine Bribri ženy tak môžu dediť pôdu a pripravovať posvätný nápoj z kakaových bôbov, ktorý sa používa pri rituáloch, ceremóniách a špeciálnych príležitostiach. Bribri veria, že Boh premenil raz jednu ich ženu na kakaovník, práve preto sú to len ženy, ktoré sa o kakao starajú. Aj muži majú často svoje roly, ako napríklad šaman alebo tzv. oko, ktorý sa ako jediný môže dotknúť človeka, ktorý práve zomrie, a zároveň mu aj pripraviť jedlo na pohrebe a spievať smútočné piesne.
Autorka je spolupracovníčka TRENDU
