Ako chce nová trieda filantrokapitalistov zmeniť svet

Drahá Max, Tvoja matka a ja nedokážeme opísať nádej, akú nám dávaš do budúcnosti. Tvoj nový život je plný prísľubov a veríme, že budeš šťastná a zdravá, aby si ich mohla naplno preskúmať. Už teraz nám dávaš dôvod uvažovať o svete, v ktorom, dúfame, budeš žiť. Ako všetci rodičia aj my chceme, aby si vyrástla v lepšom svete, než je ten náš.

Toto sú úvodné slová „Listu pre našu dcéru“, ktorý zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg zverejnil na svojom profile v prvý decembrový deň tohto roka po narodení svojej prvej dcéry. List, v ktorom oznamuje svetu, že spoločne so svojou ženou sa vzdáva 99 percent vlastných akcií sociálnej siete v hodnote 45 miliárd dolárov v prospech „lepšieho sveta“, otvoril po rokoch opäť otázku, či budúcnosť bude patriť takzvaným filantrokapitalistom.

Ľuďom, ktorí sa svoj majetok, čas a skúsenosti rozhodli venovať takzvanému spoločenskému dobru, ale s priamou zodpovednosťou. Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje, už dnes však možno povedať, že títo ľudia majú najväčšiu šancu byť hýbateľmi v spoločnosti v dobrom aj v zlom.

Nie je charita ako charita

O zrode filantrokapitalizmu, teda potrebe bohatých ľudí dostať filantropiu do veľmi blízkej podoby ziskových kapitálových trhov, písal pred desiatimi rokmi už britský magazín The Economist. Cieľ je jednoduchý: Investovať, nie darovať, peniaze tak, aby boli užitočné pre spoločnosť, ale zároveň aby na seba zarábali. Ako to nastaviť, aby filantrokapitalizmus skutočne fungoval, The Economist zhrnul do troch stručných po- učiek, ktoré so sebou úzko súvisia.

Po prvé, musí existovať niečo, do čoho by filantropi chceli investovať. Ideálne je, ak je to vytvorené takzvanými sociálnymi podnikateľmi rovnako, ako keď bežní podnikatelia kreujú firmy, ktoré neskôr končia na burze. V slovenskom priestore to je napríklad start-upová scéna, ktorá sa snaží vytvoriť firmu, pre ktorú získa vytúženého investora. Aby sa investor dal označiť aj „filantrokapitalistom“, start-up, do ktorého ide vložiť peniaze, by mal ponúkať viac ako len marketingovo zvládnutý a užitočný produkt.

Druhým faktorom k existencii nového „kapitalizmu“ je vybudovanie celej filantropickej infraštruktúry, ktorá bude ekvivalentom klasického trhu. Čiže akási alternatíva investičných bánk, výskumných centier, konzultantov a podobne. A po tretie, filantropi sa sami musia správať viac ako investori. To znamená narábať s peniazmi tak, aby sa maximalizovala ich sociálna návratnosť.

Mark Zuckerberg a jeho žena Priscilla Chanová sa rozhodli dať 45 miliárd dolárov do novej spoločnosti Chan Zuckerberg Initiative. Kritici označili tento krok len za prelievanie peňazí z jednej nádoby do druhej, ktorého dôvodom je aj vyhnutie sa daňovému zaťaženiu. Nový subjekt nie je klasická nadácia či charitatívna organizácia, ale firma (limited liability corporation – LLC) porovnateľná so slovenskou eseročkou. Cez ňu bude môcť M. Zuckerberg investovať do čohokoľvek, trebárs aj politickej strany.

Zakladateľ Facebooku však odbil kritikov okamžite: „Použitím LLC v porovnaní s tradičnou nadáciou neprijímame žiadne daňové benefity z presunu našich podielov do Chan Zuckerberg Initiative, ale získavame flexibilitu vykonávať našu misiu omnoho efektívnejšie.“ Podľa neho, ak by ich podiely presunuli do tradičnej nadácie, potom by mohli ihneď využiť daňové úľavy. Podnikateľská forma LLC, naopak, znamená, že hneď ako svoje podiely na novú firmu prevedú, budú musieť z toho odviesť dane.

A čo je to vlastne tá ich misia? Americký novinár Felix Salmon napísal: „M. Zuckerberg už zmenil svet, v ktorom žijeme. Teraz chce tiež zmeniť svet, v ktorom budú žiť budúce generácie. Neuspokojí sa s malými viditeľnými opatreniami, ako sú nakŕmenie hladu či darovanie peňazí chudobným. Tieto aktivity zlepšujú svet, ale nemenia ho.“

V praxi to znamená, že M. Zuckerberg sa bude snažiť investovať do dlhodobých problémov a rizík, ktoré z nich vyplývajú v budúcnosti. Takými sú napríklad nerovné a nerovnaké podmienky pre vzdelávanie ľudí na celom svete, nedostatočný prístup na internet či klimatické zmeny. Dlhodobých problémov, ktoré si jednotlivé krajiny (svet) valia pred sebou, je množstvo. M. Zuckerberg však verí, že zabezpečenie rovnako kvalitného online vzdelania pre všetkých ľudí na svete je kľúčom k lepšiemu životu.

Dobré vzory

Miliardár zo Silicon Valley má jasné vzory. Keď sa pred pätnástimi rokmi rozhodol Bill Gates, svojho času najbohatší muž sveta, vrhnúť väčšinu vlastného majetku na filantropické účely, určil si rovnako neskromný cieľ – zmeniť svet. Presnejšie, nadácia si zobrala za cieľ významne znížiť rozdiely v zdravotnej starostlivosti, príjmoch a zdrojoch medzi bohatými a chudobnými národmi sveta. A podobne ako M. Zuckerberg čelil kritike, že si platí pokoj v duši potom, čo Microsoft získal takmer monopolné postavenie v mnohých oblastiach IT.

Warren Buffett Zdroj: Profimedia.cz

Dnes je Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov s prostriedkami v objeme vyše 40 miliárd dolárov vôbec najväčšou nadáciou sveta. Dvojka, ktorou je Fordova nadácia, má zhruba štvrtinové prostriedky. Keď tento rok nadácia hodnotila svoj 15-ročný výkon, ponúkla