Hádať dnes, ktorým smerom sa budúci rok budú hýbať akciové trhy, by bolo naozaj len hádanie. Politika nízkych úrokových sadzieb, ktorú vytrvalo presadzujú centrálne banky v najvyspelejších štátoch sveta, podporená ďalšou vlnou kvantitatívneho uvoľňovania v USA, zatiaľ robí z každého aktíva ziskovú investíciu. Profit z tejto politiky investori pociťujú na akciových, dlhopisových i komoditných trhoch. Tlačiť nové peniaze do ekonomiky však nie je možné donekonečna. Prvý dôvod na obavy.
Na rozdiel od trhu s dlhopismi alebo vzácnymi kovmi o riziku bubliny na akciových trhoch zatiaľ nik nehovorí. Prvý dôvod na nádej. Druhým môžu byť prekvapujúco priaznivé výsledky hospodárenia amerických firiem. Svedčia o tom, že reakcia podnikovej sféry na krízový režim svetovej ekonomiky bola primeraná a efektívna.
Z historického pohľadu sa rastúci akciový trh vyhýbal býčiemu trendu v komoditách. Drahé kovy či potraviny však vytrvalo rastú a vari s výnimkou trhu so zlatom sú obavy z neopodstatnenej bubliny relatívnou vzácnosťou. Ak sa má história opakovať, bol by to druhý dôvod na obavy.
Argumentov podporujúcich obavy či nádeje akciových investorov je podstatne viac. No žiadne z nich nie sú dominantné. S istotou sa možno podpísať len pod predikciu, ktorú o budúcom vývoji cien akcií pred desaťročiami vyslovil bankár J. P. Morgan: „Budú kolísať.“
