Na kupónovú privatizáciu už takmer všetci zabudli. Pripomenutie vo forme faktúry za vedenie účtu v Centrálnom depozitári cenných papierov prišlo mnohým na začiatku tohto roka. Museli zaplatiť za niečo, čo nielenže nepotrebujú, ale ani nemá žiadnu alebo takmer žiadnu hodnotu. Na účte im zostali akcie, ktoré sa nedajú predať najmä preto, že ich nikto nechce.

Na Slovensku je ešte stále okolo milióna akcionárov. Napriek tomu sa z krajiny nestal investorský raj. Vlastníctvo zaknihovaných cenných papierov, najmä z čias kupónovej privatizácie, je iba príťažou, pretože akcie sú často už bezcenné. Za vedenie účtov treba platiť poplatky, hoci sa to zdá nezmyselné. Možno práve „nezmysel“ bol motívom na novelu zákona o cenných papieroch a investičných službách. Parlament ju schválil v marci, do konca leta by mala byť jasná technológia. Fond národného majetku (FNM) SR prevezme od občanov bezcenné akcie a zároveň vyrovná záväzky spojené s ich evidenciou. Doteraz nebola reálna možnosť zbaviť sa týchto cenných papierov, lebo nemajú žiadnu reálnu hodnotu a nikto by ich nekúpil. Ak by sa aj kupec našiel, obchod by zaváňal podvodom, pretože predávať a kupovať niečo, čo nemá a ani nebude mať hodnotu, je prinajmenšom podozrivé.

Nesprávna palica. Centrálny depozitár cenných papierov sa stal terčom kritiky celkom neprávom. Nielen preto, že krik okolo poplatkov vznikol pre 23-tisíc účtov, ktorých sa spoplatnenie týkalo. Dôvodom nemohla byť ani skutočnosť, že v ojedinelých prípadoch sa poplatky vyšplhali až na desaťtisíc korún (332 eur). Z pohľadu depozitára nebol problém ani v tom, že faktúru na zaplatenie poplatkov dostali aj takí majitelia, ktorí doteraz nijaké poplatky neplatili a často nevedia, aké cenné papiere majú na účtoch. Centrálny depozitár má úlohu akéhosi administrátora viazaného zákonom, čo znamená, že keby faktúry nevystavil, porušil by zákon.

„Po dlhých rokoch existencie a neriešenia tohto stavu, spojeného najmä s prvou vlnou kupónovej privatizácie, vláda jasne deklarovala politickú vôľu sa problémom zaoberať,“ uviedol pre agentúru SITA predseda predstavenstva a generálny riaditeľ centrálneho depozitára Peter Danko. Za hlavný problém pritom nepovažuje stanovenie poplatkov za vedenie účtov majiteľov, ale skôr fakt, že občania nemôžu takéto často bezcenné cenné papiere zhodnotiť, ba ani sa ich iným primeraným spôsobom zbaviť.

Centrálny depozitár je samostatným podnikateľským subjektom, akciovou spoločnosťou, ktorá svoju existenciu a činnosť financuje výlučne z príjmov za poskytované služby. Výška poplatkov za vedenie účtu majiteľa za rok 2008 bola pritom vypočítaná podľa objemu cenných papierov k 31. decembru 2008. Spoplatnenie účtov sa nateraz týka len približne 1,8 percenta majiteľov účtov vrátane právnických a zahraničných osôb, v rámci toho približne 16-tisíc fyzických osôb.

Podľa aktuálneho sadzobníka sa teraz spoplatňujú aj účty majiteľov z takzvanej starej evidencie z kupónovej privatizácie, ktoré od roku 2004, teda od vzniku depozitára, spoplatneniu nepodliehali. Niektorí majitelia účtov však namietali, že nemajú zákonom určenú možnosť zbaviť sa týchto, často už bezcenných, cenných papierov a musia platiť za vedenie účtov nemalé poplatky.

Problematické bolo doteraz aj to, že ľudia mali na účtoch akcie spoločností, ktoré už zanikli. Pomôcť by malo zjednodušenie toku informácií medzi Obchodným registrom SR a centrálnym depozitárom, napríklad v prípade zaniknutých spoločností. Nevyhnutná preto bola aj novela zákona o Obchodnom registri SR. Podľa tejto zmeny bude môcť databázu obchodného registra zdieľať aj centrálny depozitár. Z vlastnej iniciatívy tak môže vykonať potrebné kroky v evidencii napríklad pri výmaze emitenta cenných papierov pri jeho zániku zo svojho registra. Následne bude môcť aj zrušiť cenné papiere zaniknutej spoločnosti na účtoch majiteľov.

O čom je zákon. Majitelia akcií z kupónovej privatizácie, ktorí už o ne nemajú záujem, ich budú môcť previesť na Fond národného majetku. Fond zároveň spätne vyrovná záväzky spojené s evidenciou týchto cenných papierov v Centrálnom depozitári cenných papierov. „Cieľom novely je umožniť, aby mohli fyzické osoby previesť cenné papiere, o ktoré nemajú záujem na FNM, ktorý by zároveň mal zo zákona možnosť vyrovnať ich záväzky spojené s evidenciu týchto cenných papierov za obdobie bezprostredne predchádzajúce ich prevodu na fond,“ uviedol v súvislosti so schválenou novelou zákona o cenných papieroch a investičných službách rezort financií. Depozitár bude musieť taktiež majiteľom akcií minimálne raz ročne zasielať výpis z ich účtov. Z pravidelného výpisu by sa tak mali vlastníci dozvedieť počet i hodnotu akcií. V súčasnosti je pritom viac než jeden milión fyzických osôb, ktoré sú majiteľmi zaknihovaných cenných papierov, pričom tento stav je najmä výsledkom kupónovej privatizácie. „Časť týchto fyzických osôb nemá reálny záujem o nimi vlastnené cenné papiere, ale v dôsledku nedostatku záujemcov o tieto cenné papiere ich nemôžu previesť na inú osobu,“ konštatuje Ministerstvo financií SR.

Zmena v podstate rozširuje okruh činností, ktoré fond vykonáva. FNM tak bude napríklad môcť uzatvárať zmluvy o prevode zaknihovaných cenných papierov do svojho vlastníctva. Rovnako bude môcť vyrovnať záväzky spojené s evidenciou týchto cenných papierov v centrálnom depozitári. Obdobie, za ktoré môžu byť poplatky fondom prevzaté alebo ku ktorým môže fond pristúpiť alebo ich nahradiť, ak už boli zaplatené, však bude limitované. „Môžu to byť len poplatky za rok, kedy k prevodu došlo (do dátumu prevodu) a za celý kalendárny rok prechádzajúci roku, v ktorom k prevodu došlo,“ konštatuje ministerstvo financií.

Ani rýchlo, ani pomaly. Po prijatí novely zákona v marci ostalo ticho. Zákon, prirodzene, nerieši technické detaily operácie. Prípravné práce zhrnula hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová do niekoľkých viet. „Centrálny depozitár začal komunikovať s ministerstvom spravodlivosti – postupne sa prostredníctvom umožnenia prístupu k databáze vymažú všetky už neexistujúce akcie z účtov občanov. Následne fond pripravuje presný technický postup. Východisko musí byť iniciatíva občanov, fond im nemôže odobrať akcie svojvoľne, a to ani v prípadoch, že nemajú žiadnu cenu. Aby sa ľudia o možnosti zbaviť sa necenných akcií dozvedeli, bude fond spolupracovať s médiami a využijeme aj písomný kontakt s majiteľmi účtov. Občan sa sám rozhodne, či sa akcií zbaviť chce alebo nie.“

Prečo a dokedy. Ak si akcionár myslí, že jeho akcie majú hodnotu, bude si môcť aj naďalej svoje cenné papiere ponechať. Musí však počítať aj s tým, že v budúcnosti bude účet spoplatnený.

Na niektorých účtoch sú ešte stále zapísané akcie spoločností Drôtovňa Holding, VÚB Kupón či VSS Košice, hoci firmy už neexistujú. Akcie logicky nemajú žiadnu cenu, de facto tiež neexistujú. Problém je však v tom, že aj za ne treba platiť poplatky v depozitári. Jeden z malých akcionárov charakterizoval situáciu ako dvojnásobné okradnutie. Niektoré firmy, do akcií ktorých investoval, skrachovali alebo ich niekto vytuneloval. Ale poplatky neustále bežia. Dokonca aj za akcie bratislavských podnikov Gumon a BAZ, ktoré sú už zbúrané. Fond národného majetku vypísal tender na spoločnosť, ktorá bude preberať bezcenné cenné papiere z prvej vlny kupónovej privatizácie od občanov. „Fond tento krok robí preto, aby odbremenil občanov v prípade akcií, ktoré nemajú reálnu hodnotu, od záťaže v podobe poplatkov v centrálnom depozitári či u notára pri dedičskom konaní. Presné informácie, ako treba postupovať, fond zverejní už onedlho,“ informovala T. Lesajová.

Prípad nezmyselných poplatkov je zaujímavý aj preto, že ho hasia tí istí ľudia, ktorí ho spôsobili. Poplatky totiž zrušili v roku 2004 a obnovila ich až súčasná vláda. Z bezcenných akcií sa však cenné nestanú, ibaže ich nebude vidieť.

autor – Eduard Žitňanský