Umelá inteligencia hrá dôležitú úlohu aj v oblasti bezhotovostných platieb. Spoločnosť Visa ju využíva už od roku 1993 pri autentifikácii a autorizácii platieb. O tom, čo sa v rámci týchto procesov sleduje, akú úlohu zohrávajú tokeny a v čom patrí Slovensko k lídrom strednej a východnej Európy, hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Visa pre Českú republiku, Slovensko a Maďarsko Marcel Gajdoš.
Umelú inteligenciu (AI) používa Visa už dlhšie. Odkedy a ako konkrétne?
Visa začala využívať AI v roku 1993. Umelá inteligencia nastupuje v momente, keď klient priloží kartu k terminálu. V tej chvíli sa v našom back office a v našich sieťach začínajú diať významné veci. Realizujú sa procesy, ktoré nám pomáhajú uistiť sa, že ten, kto platí kartou, je skutočne dotyčný klient, čo je vlastne autentifikácia. Transakciu následne môžeme autorizovať. Tieto dva procesy, autorizácia a autentifikácia, nám povedia, že karta patrí klientovi a nie je ukradnutá či zneužitá. Práve na toto využívame AI.
Čo všetko prostredníctvom AI pri autentifikácii a autorizácii sledujete?
Umelá inteligencia dokáže v danej chvíli vyhodnotiť veľa vecí. Môže to byť až 500 rôznych príznakov, ktoré môžu mať rôznu podobu. Povie nám napríklad, či klient kartu použil v zahraničí, v akom čase a v akom komerčnom sektore. Keď ju po-užije pri platbe za nejakú službu, ktorú v danej krajine ešte nikdy nevyužil, tak túto trans-akciu zaradíme do segmentu obsahujúceho transakcie, ktoré ľudia po príchode do danej krajiny zvyčajne vykonávajú. Máme vytvorené veľké množstvo takýchto segmentov. Informácie následne pošleme banke, ktorá kartu vydala, a ona rozhodne, či transakciu schváli, alebo nie. Ak by boli príznaky nulové, banka vyhodnotí, že kartu vám niekto ukradol a chce ju zneužiť. Umelú inteligenciu totiž používame aj na prevenciu podvodov. AI už ušetrila klientom veľa peňazí.
Aká je budúcnosť umelej inteligencie v platobných metódach?
My ju budeme využívať hlavne na to, aby sme zlepšili kvalitu transakcie a jej bezpečnosť. Trendom sú jednoduché, rýchle a bezpečné platby. Bezpečnosť pritom závisí aj od krajiny, od návykov ľudí a od toho, či sú systémy staré alebo nové. Slovensko sa radí medzi krajiny s menším počtom podvodných transakcií práve preto, lebo banky využívajú relatívne nové systémy. Slovensko je dokonca jedným z lídrov bezhotovostných platieb – mobilom tu platí 35 percent ľudí. Absolútnym lídrom v rámci strednej a východnej Európy je Česko, kde platí mobilom 50 percent obyvateľstva. Keď majú banky nové systémy, môžu AI technológie rýchlejšie uviesť do praxe. Aj vďaka tomu sa miera podvodov na Slovensku drží na 3,5-násobne nižších úrovniach, než je európsky priemer. Ľudia sa neboja platiť kartou, takže rast počtu bezhotovostných transakcií je tu rýchlejší. Veľký počet Slovákov pritom používa kartu každý deň. Do tejto skupiny patrí približne tretina všetkých používateľov. Aj v tejto oblasti sú Slovensko a Česko lídrami strednej a východnej Európy.
Zdá sa, že pre súčasných zákazníkov sú jednoduchosť a krátkosť úkonov pri platení a nákupe prvoradé. Existujú nejaké výskumy, ktoré to preukazujú?
Dobrá ukážka toho, že rýchlosť je extrémne dôležitá nielen pre koncového zákazníka, ale aj pre obchodníka, bolo zavedenie bezkontaktnej technológie. Keď príde držiteľ karty alebo bežný zákazník do obchodu, zdržanie pri platbe je posledná vec, ktorú chce riešiť. Pre neho je extrémne dôležité, aby rýchlo zaplatil a neriešil, ako sa to udeje. Samotná platba nie je vôbec sexi. Z prieskumu agentúry Ipsos, ktorý realizovala v decembri 2023, vyplynulo, že až
80 percent ľudí chce platiť kartou alebo telefónom. Zápasíme však s inou vecou. Zákazník chce platiť, ale nie všetci obchodníci platobné karty a digitálne platby akceptujú. Slovensko sa síce výrazne zlepšuje, ale stále zaostáva za Českom, Poľskom a dokonca aj za Maďarskom, kde je počet terminálov na tisíc obyvateľov a rovnako na štvorcový kilometer v porovnaní s priemerom krajín V4 nižší.
Môže obchodníkovi uškodiť, keď neakceptuje platby kartou?
Nielen domáci obyvateľ, ale aj turista má väčšiu tendenciu vojsť do obchodu, ktorý platby kartou akceptuje. Spomínaný prieskum Ipsosu hovorí, že ak sa v obchode nedá platiť kartou, až 30 percent zákazníkov si v ňom nielenže nič nekúpi, ale sa doň ani nevráti. Naša úloha spočíva v tom, aby sme počet kariet, respektíve tokenov, dostali do rovnováhy s počtom terminálov. Decembrový prieskum agentúry Ipsos zameraný na akceptáciu platobných kariet odhalil, že keď obchodník akceptuje platby kartou, jeho tržby sa môžu zvýšiť aj o 20 percent. Samotné poplatky sú pritom pre neho jedny z najnižších v Európe a priemerne sa pohybujú okolo jedného až dvoch percent z každej transakcie.
Jedným z kľúčových pojmov pri digitálnych platbách je tokenizácia. Ako sa prejavila zvýšená tokenizácia fyzických kariet v transakčných procesoch?
Tokenizácia sa dá považovať za katalyzátor, ktorý urýchlil konverziu hotovosti do digitálnych platieb. Pred covidom bola konverzia na úrovni dvoch až troch percent ročne, od covidu je to päť až desať percent ročne. Predtým bol podiel platieb kartou na celkových výdavkoch Slovákov približne 20 percent, v súčasnosti je to 30 percent. Aj staršie generácie začali viac platiť kartou práve vďaka tokenom, ktoré znížili mieru podvodov. Minimálne jedna tretina používateľov kariet na Slovensku využíva pri platbách tokeny. Bezpečnosť sa pritom zvýšila aj pri platbách kartou v e-commerce. Spustili sme službu Click to Pay, ktorá v sebe nemá číslo karty, ale token. To z nej robí tú najbezpečnejšiu metódu platby na internete.
Platba na internete je u mnohých obchodníkov dodnes spojená s príliš veľkým počtom krokov a overovaní. Môže to Click to Pay zmeniť?
Služba Click to Pay je adresovaná hlavne menším obchodníkom, u ktorých zákazník nenakupuje tak často. Väčší obchodníci, u ktorých nakupuje zákazník častejšie, majú už dlhšie etablovaný systém Card on file, keď zákazník kartu do systému zadá a systém si ju zapamätá. Myslím si, že je otázka času, kedy sa Click to Pay v e-commerce rozšíri.
Ako sa pozerajú bežní používatelia digitálnych platobných metód na bezpečnosť týchto postupov? Majú o nich vedomosti, zaujímajú sa?
O tomto sme polemizovali už pred časom a každá krajina k tomu pristupuje inak. Otázka znie, či by sme klientovi vôbec mali hovoriť o tokenizácii. Pre bežného používateľa je to virtuálna diskusia. On vlastne doposiaľ možno ani nevedel, ako platobná transakcia prebieha, a my mu teraz začneme rozprávať o tokenizácii. V Česku a na Slovensku sme sa rozhodli, že samotnú tokenizáciu nebudeme v rámci aktivačnej kampane vôbec zmieňovať a že budeme hovoriť len o platbe kartou alebo mobilom vo všeobecnosti. V Poľsku sa však napríklad rozhodli, že budú v kampani zmieňovať aj tokenizáciu. Nemyslím si však, že keby sme o nej hovorili, že by sme tým niečo urýchlili. Považujem to za niečo, čo je skôr pre fajnšmekrov, ktorí chcú vedieť, ako to funguje. U radového klienta to nehrá rolu.
Aké percento podvodov pri platbách kartou sa darí identifikovať?
V kamenných obchodoch klesol počet podvodných transakcií s nástupom používania telefónov. V súčasnosti dosahujú hodnotu približne tri centy na sto eur, čo je zanedbateľný podiel. V e-commerce je trochu iná situácia. Je tam veľa netokenizovaných transakcií, pretože zákazníci často ešte stále zadávajú číslo karty. Navyše prostredie e-commerceu je náchylnejšie na zneužitie karty, lebo je to virtuálne prostredie. Je tam všetko anonymizované, takže miera podvodov je prirodzene vyššia. Pohybuje sa na úrovni osem centov zo sto eur, prípadne ešte o čosi vyššie. Od Click to Pay však očakávame, že bude mieru podvodných trans-akcií znižovať. Z globálnych údajov vieme, že tokenizovaný spôsob platby, akým je aj Click to Pay, znižuje mieru podvodov o 50 percent.
Dajú sa podvody úplne eliminovať?
Ak by bolo tokenizovaných sto percent platieb, podvody by sa blížili k nule. No existujú aj podvody, pri ktorých hrá rolu ľudský faktor. Karta sa môže zneužiť napríklad v rámci rodiny. Takéto podvody asi nikdy nevymiznú, pretože ak raz niekto poskytne svoje platobné údaje niekomu inému, my s tým nič neurobíme.
Hovorili ste o tom, že v niektorých ukazovateľoch patrí Slovensko k lídrom v oblasti bezkontaktných platieb. Čo mu chýba, aby sa dostalo na úroveň krajín s najvyspelejšími platobnými systémami?
Pred nami stojí výzva preniknúť z retailu aj do verejného a korporátneho sektora. Chceli by sme, aby oba tieto sektory nielen prijímali, ale aj vykonávali bezkontaktné platby, aby sa Slovensko dostalo na takú úroveň ako napríklad Spojené kráľovstvo.
Čo prispieva k rastu objemu bezhotovostných platobných transakcií?
Treba povedať, že 55 až 60 percent výdavkov hradia domácnosti stále hotovosťou. Podiel digitálnych platieb sa každým rokom zvyšuje. Rolu hrá aj to, že sa začínajú viac používať komerčné karty, ktorými platia korporácie. Trendom na trhu je nielen nárast fyzických, ale aj virtuálnych platobných kariet, čiže tokenov. Ich vplyv na trh bude narastať. Dnes sa až 40 percent transakcií na európskom trhu uskutoční vďaka tokenizácii. Rastie sieť subjektov akceptujúcich bezhotovostné platby a okrem toho sa zvýšila frekvencia používania kariet pri nákupoch na internete. Nákupy na internete boli v minulosti doménou dobierky a hotovosti. Výsledky štúdie o online platbách naznačili, že 65 percent online nákupov je zaplatených platobnou kartou. Doručenie na dobierku predstavuje 28 percent všetkých nákupov, no viac než polovica nákupov na dobierku je pri prevzatí zásielky uhradená pomocou platobnej karty. V neposlednom rade treba brať do úvahy aj to, že ľudia sa neboja platiť kartou ani v zahraničí. Podľa aktuálnej štúdie plánuje osem z desiatich Slovákov platiť v zahraničí digitálne. Smartfónom a hodinkami platí na dovolenke až
78 percent z nich. Z ostatných sledovaných krajín v strednej a vo východnej Európe sú v digitálnej platbe v zahraničí na tom lepšie len Česi s 81 percentami, Rumuni s 83 percentami a v prípade Maďarov je to 84 percent.
Majú bezhotovostné platobné transakcie význam v podobe zjednodušenia platieb pre ekonomiku?
Podľa analýz môžu mať pozitívny vplyv na znižovanej sivej ekonomiky. Tá sa na Slovensku podľa údajov z roku 2023 drží na štrnástich percentách. Ak by som však chcel byť optimista, poviem, že v Poľsku a Maďarsku je jej podiel vyšší, ale napríklad v Rakúsku len polovičný.
- Marcel Gajdoš
- Vyštudoval Vysokú školu manažmentu v Trenčíne a City University v Bratislave, kde získal titul MBA. Od roku 2012 je generálny riaditeľ spoločnosti Visa pre Českú republiku a Slovensko, od roku 2020 aj pre Maďarsko, pričom v spoločnosti pracuje už osemnásť rokov. V minulosti pôsobil vo financiách a v bankovníctve na Slovensku aj v USA.
Tento článok označovaný ako We Know How vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.
