Akcelerátor: Tam, kde start-upom miešajú redbull

Start-up Papaya POS vyvíja mobilnú aplikáciu pre reštaurácie, kaviarne či malé predajne, ktorá slúži na zber objednávok a ako elektronická pokladnica. Projekt vznikol pred troma rokmi a ako spomína jeho líderka Zuzana Vojteková, prechádzal klasickými start-upovými peripetiami. Na Slovensku už síce získal aj prvých zákazníkov, ale plán bol siahnuť si na zahraničné trhy.

Preto keď sa dozvedeli, že bratislavský kreatívny priestor The Spot hľadá start-upy do druhého ročníka svojho akcelerátora Booster, ani veľmi neváhali. „Bola to šanca, ako sa pripraviť na expanziu do Česka,“ spomína Z. Vojteková. Vysvetľuje, že v Česku zavádzajú legislatívu o elektronickej evidencii tržieb, ktorá vytvára dopyt po e-pokladniciach typu Papaya. „Chceme túto vlnu zachytiť. Navyše, k Česku máme blízko jazykovo aj geograficky a naučíme sa tam veci, ktoré nám pomôžu v ďalších krajinách,“ dodáva.

Papayovci sa teda nasťahovali do Spotu, kde počas štyroch mesiacov absolvovali sériu prednášok, workshopov a stretnutí s mentormi zo Slovenska i zo zahraničia. Svoje plány konfrontovali so skúsenosťami z rôznych oblastí biznisu, od overovania biznis modelu, až po cenotvorbu a online marketing.

„Mali sme prístup k vedomostiam, ku ktorým by sme inak veľmi ťažko hľadali cestu,“ sumarizuje Z. Vojteková. Páčilo sa jej aj to, že v Boosteri sa stretli s inými tímami, s ktorými si vymieňali skúsenosti a navzájom radili. Čerešničkou bol kapitálový vstup Spotu do projektu, na ktorý dnes už píšu referencie aj prevádzkovatelia českých reštaurácií.

Zuzana Vojteková, Papaya POS: „Mali sme prístup k vedomostiam, ku ktorým by sme inak veľmi ťažko hľadali cestu.“ Zdroj: Maňo Štrauch

Nielen Bratislava

Šance, že príbehov ako Papaya bude na Slovensku pribúdať, závisia od viacerých faktorov. Dobrá správa je, že prednáškové cykly, networkingové akcie a cenovo výhodné coworkingové priestory sa už za uplynulé roky stali štandardom. A že platformy na podporu kreatívneho podnikania nie sú len doménou Bratislavy.

Vyrástli aj vo viacerých iných mestách na Slovensku. Niektoré „transformáciou“ existujúcich verejnoprávnych podnikateľských inkubátorov, ďalšie na zelenej lúke. Väčšina sa venuje technologickým projektom, ktoré majú najlepšie šance na exponenciálny rast. Ale sú aj také, ktoré sa špecializujú na spoločenských a kultúrnych inovátorov.

Vlani napríklad otvorili podnikateľské centrum Banka Žilina. Vymyslel ho a prevádzkuje tím okolo Juraja Kaveckého, šéfa inkubátora VTP Žilina, ktorým od jeho vzniku v roku 2003 prešlo vyše 150 projektov a firiem. „Dávnejšie sme hľadali priestory pre coworking a podujatia, v ktorých by sme sa nehanbili hostiť aj zabehnuté firmy,“ spomína J. Kavecký.

Nakoniec ich VTP ponúkol niekdajší spolumajiteľ Azetu Milan Dubec, ktorý má dnes blízko aj k start-upovej scéne, a v centre Žiliny rekonštruoval historickú budovu filiálky Rakúsko-uhorskej banky. Cieľom je vybudovať v Žiline miesto pre prácu, stretnutia a inšpiráciu. Podobne ako sa to v oblasti kultúry podarilo žilinskej Stanici.

V Košiciach zasa pred poldruha rokom vznikol EastCubator, ktorý sa start-upom okrem prenájmu pracovných priestorov snaží zabezpečiť aj vzdelávacie aktivity, kontakty na mentorov a investorov. „Začínali sme na 260 štvorcových metroch, dnes sme na ôsmich stovkách. Robíme väčšinu aktivít pre start-upy v Košiciach, vnímajú nás ako jadro komunity,“ hodnotí zakladateľ a šéf EastCubatora Marek Lavčák. Formou franšízy svoj model rozšírili aj do Prešova.

Marek Lavčák, EastCubator: „Robíme väčšinu aktivít pre start-upy v Košiciach, vnímajú nás ako jadro komunity.“ Zdroj: Ivan Fleischer

Pražská výzva

Druhá vec je, aký koktejl start-upové inkubátory a kreatívne huby mixujú pre perspektívne projekty, aby im pomohli nakopnúť a vyškálovať biznis. Štandard – pri všetkej úcte k úsiliu jeho poskytovateľov – nemusí vždy stačiť. Inovátori a kreatívci hľadajú prostredie, ktoré im poskytne viac než len pracovný stôl, zásuvku pre notebook a viac či menej príležitostný catering. Lákajú ich na mieru šité konzultácie, individuálny mentoring a v ideálnom prípade aj peniaze, aspoň na pár mesiacov fungovania. Cielený program pre perspektívne projekty je to hlavné, čo akcelerátory odlišuje od klasických inkubátorov či coworkingov.

Potenciál tohto modelu sa ukázal pred troma rokmi, keď štartoval jeden z prvých start-upových akcelerátorov v regióne, Wayra Akadémia v Prahe. Stála za ňou španielska Telefónica, ktorá v tom čase ešte vlastnila české a s ním aj slovenské O2. Okrem finančnej dotácie (do 50-tisíc eur) poskytla start-upom vcelku luxusné priestory v centre českej metropoly, odbornú podporu a výhľadovo aj prístup ku klientom Telefónicy po celom svete.

V prvom ročníku sa do Wayra Akadémie dostalo deväť slovenských projektov. Viaceré z nich, napríklad Excalibur alebo Trashout, existujú dodnes a ďalej sa rozvíjajú. Slováci sa prebojovali aj do druhého ročníka (Orderlord, Staffino), ale Telefónica po predaji českého O2 pražskú Wayru zavrela a väčšinu start-upistov podporuje na diaľku z Mníchova.

Že akcelerátor na Slovensku chýba, si uvedomovali aj v Spote, ktorý sa od svojho otvorenia v roku 2012 vyprofiloval ako najrušnejšie start-upové mravenisko v republike. Jeho zakladatelia – Ivan Debnár, Matej Ftáčnik a Peter Gabriž – chceli start-upistov spočiatku predovšetkým vzdelávať. Booster brali ako ďalšiu fázu. Spustiť ho mohli aj vďaka grantu z Európskej únie, ktorý získali spolu s ďalšími štyrmi akcelerátormi z Česka, Maďarska, Lotyšska a Estónska v rámci konzorcia CEEDtech. Z grantu vedeli každý vybraný projekt zafinancovať sumou od 30- do 150-tisíc eur.

Matej Ftáčnik, The Spot/Booster: „Start-upy na Slovensku nemajú problém s technológiami. " Zdroj: Maňo Štrauch

Prvé kolo Boostera prebehlo na jeseň 2014, druhé o rok neskôr. V prvom sa zamerali na online a digitálne projekty, v druhom na technologických inovátorov finančných služieb – fintechy. V každom turnuse sa venovali šiestim vybraným, potenciálne najperspektívnejším. V prvom roku to bol napríklad Kickresume s online službou na tvorbu netradičného životopisu alebo herný vývojár Aykiro, v druhom Papaya s jeho mobilným POS terminálom či Duo Money s nástrojom na využitie bitcoinov.

Ako Booster prebiehal? Najprv do detailu zanalyzovali samotný projekt a tiež znalosti a zdroje ich lídrov. Nasledovala séria školení a mentoringu v oblasti obchodu či marketingu. „Start-upy na Slovensku nemajú problém s technológiami. Slabší sú skôr v biznisových zručnostiach,“ podotýka M. Ftáčnik. Na záver programu sa tímy predstavili investorom, od ktorých mohli získať peniaze na ďalší rozvoj. M. Ftáčnik vyratúva, že za dva roky do tuctu projektov investovali z verejných a súkromných peňazí dohromady 1,1 milióna eur.

K ítečkovým veteránom

Príležitosť pre platformu, ktorá by pomáhala rozbehať sľubné technologické projekty, videli aj majitelia ítečkových spoločností Datalan a Tempest. Najprv ich plánovali rozvíjať v štruktúrach Datalanu a Tempestu, ale potom zistili, že to nie je správna cesta. A tak založili Launcher. „Rýchlo sme si uvedomili, že start-upy potrebujú iné nastavenie, a že ich rozvoju sa treba venovať osobitne a hlavne systémovo,“ spomína Viktor Mikulášek, ktorý tomuto „start-upovému a inovačnému štúdiu“ od začiatku šéfuje.

Launcher dostal do vienka spin-offy Datalanu a Tempestu, no neskôr k nim pribudli externé projekty. Dohromady ich má na konte osem. Financuje ich prevádzku, poskytuje kancelárske priestory a právne služby, vyhľadáva pre ne nových ľudí... Na vybudovanie Launchera a podporu projektov doteraz podľa V. Mikulášeka minuli viac než štyri milióny eur.

O akceleráciu sa okrem datalanistov zaujímajú aj ítečkoví veteráni z Esetu. Viacerí z nich už dlhšie fungujú ako anjelski investori. Jeden z nich, Peter Paško, sa nedávno spojil s trojicou