Aká je skutočná sila dezinformačných médií?

Aj keď je podstatou dezinformačných médií vyhraňovať sa vo vzťahu k mainstreamu, už dávno sa stali predmetom mainstreamovej diskusie. To, že šírenie dezinformácií je hrozbou pre spoločnosť, si čoraz viac priznáva aj štát. Napriek tomu máme o ich ozajstnom vplyve len čiastkové informácie. Tie síce na prvý pohľad nevyzerajú príliš povzbudivo, ale v skutočnosti môžu skresľovať reálnu silu dezinformačných médií.

Napríklad podľa prieskumu agentúry Focus pre Transparency z decembra minulého roka 13,4 percenta ľudí pravidelne sleduje dezinformačné spravodajské weby (Hlavné správy, Zem a Vek, Slobodný vysielač a Infovojna) a 27,6 percenta mainstreamové médiá (Sme, Denník N, Aktuality.sk). Prieskum tiež ukázal, že 38 percent ľudí považuje Hlavné správy za dôveryhodné médium.

Ešte desivejšie vyzeral minulý rok prieskum agentúry Focus pre projekt People by People, podľa ktorého by až 57 percent učiteľov odporučilo svojim žiakom Hlavné správy a 53 percent Zem a Vek, čo je dokonca viac ako Sme (49 %) alebo Denník N (39 %). Podobne sa z času na čas objavia rôzne porovnania výkonnosti dezinformačných médií na Facebooku, kde sú mimoriadne silné, čo tiež nafukuje celkový dojem ich vplyvu.

Vplyv dezinformačných médií nie je v porovnaní s mainstreamovými až taký veľký, ako by sa mohlo zdať. To však neznamená, že nie sú problémom. Sú, len tomuto problému treba lepšie porozumieť.

Toto nie je alternatíva

V slovenskej debate sa často v súvislosti s dezinformačnými médiami používa termín „alternatívne médiá“. Aj dezinformačné médiá sa takto titulujú. Chcú tým vyjadriť, že sú alternatívou médií hlavného prúdu. Toto označenie však nie je správne.

Medzi alternatívne médiá totiž patria aj rôzne ľavicové, pravicové alebo tematicky špecializované médiá mimo hlavného prúdu, ktoré však dodržiavajú všeobecne uznávané štandardy novinárskej práce a nešíria dezinformácie alebo iný pochybný obsah. Aby sme ich odlíšili, mali by sme pri tých ostatných používať termín dezinformačné médiá.