Pracovná skupina pri rezorte vnútra, ktorá volebný kódex pripravila, upravila a zjednotila mnohé technické otázky volieb, ale neurobila nič, čo by mohlo obmedziť moc politických strán a ich centrál pri tvorbe volebnej ponuky pre voličov. Nenavrhla dokonca ani to, aby sa SR rozdelila na viac volebných obvodov.
Slovensko malo v parlamentných voľbách zostať jedným volebným obvodom, čo ustanovila už tretia vláda Vladimíra Mečiara. Štyri volebné obvody, na ktoré bola krajina rozdelená pred rokom 1998, obmedzovali moc straníckych centrál v tom zmysle, že nútili politické subjekty, aby v každom volebnom kraji ponúkali kandidátov, ktorí boli schopní získať volebnú podporu bez toho, aby sa schovávali za lídra.
Financie na kampaň sa mali podľa nového kódexu sústreďovať na osobitnom účte, na ktorý by sa nedali vkladať prostriedky v hotovosti, ale iba posielať z iných účtov. Už pred kampaňou mali strany povinnosť zverejniť, koľko v nej plánujú minúť a po jej skončení informovať, koľko reálne stála. Ak by sa sumy príliš odlišovali, išlo by o signál, že niečo s financovaním kampane nebolo v poriadku.
Problémom týchto opatrení bolo, že ich dodržiavanie mali kontrolovať – tak ako doteraz – samotné strany, ale iba novou formou. Ústredná volebná komisia sa mala profesionalizovať, ale jej členov by volili poslanci parlamentu. Keďže kontrola by nebola nezávislá, strácali na význame aj opatrenia, ktoré inak predstavovali pozitívnu zmenu.
