Posledné slovo Roberta Fica v nedeľnej televíznej debate bolo jednoznačné. Ak v utorok padne rozhodnutie o povinných kvótach, tak „nebudeme súhlasiť s rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny – nikto nám nebude nanucovať diktátom, čo Slovensko má alebo nemá robiť“. Poďme na to od konca, pozrime sa, aký je to „diktát“.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
V roku 2007 premiér R. Fico vyhlasoval, že schválenie Lisabonskej zmluvy bude dôležitý akt, ktorým sa Slovensko prihlási k európskym hodnotám a tradíciám. Roduverných nacionalistov vtedy nahneval poznámkami, že hlasovanie o Lisabonskej zmluve je rovnako dôležité ako hlasovanie o Deklarácii zvrchovanosti či o Ústave SR. V decembri 2007 potom s veľkou slávou Lisabonskú zmluvu osobne podpísal.
Je teda priamo zodpovedný aj za to, že v zmluve je i paragraf 78 odsek 3, ktorý znie: „Ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.“
Ustanovenie, že v čase migračnej krízy môže v únii prijať rozhodnutie kvalifikovaná väčšina, dohodla prvá Ficova vláda a podpísal ho premiér. V nedeľu v televízii Markíza tvrdil, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa uplatňuje napríklad v otázke, aké veľké majú byť výfuky, ale nie o povinných kvótach. Z čoho je zrejmé, že R. Fico buď netuší, čo v Lisabone podpísal, alebo sa hrá na právne zaostalého. Tak či onak, na docenta práva to nie je bohviečo.
Aj keď vláda po utorku vyhlási, že s rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny „nebudeme súhlasiť“, tak to ešte neznamená, že sme za vodou. Na otázku, čo konkrétne urobíme, R. Fico neurčito spomenul infrigement.
Problém je, že tento inštitút nebude môcť použiť Slovensko proti únii, ale únia proti republike. Lebo sa uplatňuje proti tomu, kto si nesplnil povinnosť, čo mu vyplýva zo zmlúv. Pre štáty, ktoré si neplnia povinnosti, sú už zmluvne stanovené sankcie. Slovensko môže dostať paušálnu pokutu (886-tisíc eur) a za každý deň, až dovtedy, kým si povinnosť nesplní, bude platiť penále. V našom prípade je horný denný strop penále stanovený na 64 260 eur.
Ľuboš Blaha, poslanec Smeru-SD, hovorí, že Slovensko radšej znesie nejaké sankcie, ako by sme mali aplikovať kvóty, ktoré nikam nevedú. Zato platenie denného penále niekam vedie. Vedie k tomu, že iba za rok môžeme zaplatiť takmer 23,5 milióna eur.
