Ak máte rád ľudí, oni vám to mnohonásobne vrátia

Život, ktorý mám rád, vediem vlastne už vyše tridsať rokov. Presne od roku 1985, keď som dostal výučný list kuchára. Lásku k tomuto remeslu som asi zdedil po mame, bola kuchárka a od detstva ma bavilo pomáhať jej. Varil som vlastne od malička, a keď bolo treba rozhodnúť sa, kam ísť po skončení základnej školy, iná možnosť, ako ísť za kuchára, vlastne ani mne, ani nikomu z rodiny nenapadla. V gastronómii tak robím už spomínané tri desaťročia. Nikdy som nič iné nerobil ani nechcem robiť a pravdu povediac, ani robiť neviem. A myslím si, že každý má robiť to, čo vie a v čom sa vyzná.

Kým po mame som zdedil záľubu vo varení, po otcovi zase lásku k môjmu veľkému koníčku – prechádzkam po lese a zbieraniu húb. V okolí Partizánskeho, odkiaľ pochádzam, sú na ich rast a zber ideálne podmienky. Od malička som chodil s otcom na huby a niekedy sme nazbierali aj plný kufor nášho auta. Ako forma relaxu a záľuba mi to ostalo dodnes – keď sa v máji začína hubárska sezóna, nie je azda dňa, keď mi to povinnosti dovolia, aby som sa ráno, ešte pred prácou, nevybral do lesa. Huby nesuším, používam ich buď čerstvé, alebo ich mrazím. Aby som ich mal v kuchyni k dispozícii, aj keď je už po sezóne a vydržali mi až do ďalšej. Za tie roky, čo huby zbieram a spracúvam, som sa naučil finty, aby vydržali aj po mesiacoch v čo najlepšom stave.