Ak sa firma prestane hýbať, umiera

Schopnosť vycítiť, kedy sa končí životný cyklus kľúčových produktov či služieb a nahradiť ich novými, boli vždy nevyhnutným predpokladom dlhodobého úspechu. Obrazne povedané, ak sa firma prestane hýbať, umiera. Je to forma prirodzeného výberu v podnikaní.

Viaceré výskumy v ostatných rokoch prisúdili firemnej flexibilite, moderne tiež nazývanej agilite, dokonca rozhodujúcu rolu pre trvalo vysokú výkonnosť. Pradenská firma Booz & Company analyzovala finančné výkazy 243 firiem zo sedemnástich odvetví v časovom rade tridsiatich rokov a skúmala, čím sú odlišné podniky, ktoré majú dlhodobo nadpriemernú ziskovosť. Našla jednu spoločnú črtu – vysokú schopnosť prispôsobiť sa zmenám.

Hrozba ťažkopádnosti

K rovnakým záverom prišli aj analytici Forresteru a ten istý odkaz nesie aj prieskum spoločnosti Oracle na vzorke tisíc respondentov z Európy, Afriky a Blízkeho východu. Ten sa okrem iného pýtal manažérov, čo považujú za najväčšiu konkurenčnú hrozbu v biznise. Väčšina z nich odpovedala, že najviac sa obávajú schopnosti konkurentov rozhodovať a konať rýchlejšie ako oni – či už vo vytváraní zákazníckych služieb, v reakciách na požiadavky klientov alebo v zavádzaní nových interných procesov. Podľa prieskumu Oracle iba 16 percent respondentov považuje svoje firmy za také flexibilné, ako by mali byť.

Niektorí manažéri tak začínajú hľadať odpoveď na otázku s filozofickým nádychom. Čo je v dnešnom biznise dôležitejšie – byť mimoriadne inovatívny alebo jednoducho len prvý? Obzvlášť ak sa dá súčasné tempo zmien oprávnene nazvať turbulentnejším, ako bolo v minulosti. A to prakticky v každom odvetví. Stačí sa pozrieť, ako Uber rozvracia biznis taxikárov, ktorý sa desaťročia zásadne nemenil, alebo čo web a sociálne siete urobili so svetom tradičných médií. Inovácie však prichádzajú aj od veteránov biznisu, ako ukazuje napríklad vstup automobilky Daimler do elektromobility.

Väčšinu manažérov a podnikateľov netreba presviedčať o vzťahu medzi konkurencieschopnosťou a agilitou. Niektorí skôr majú problém definovať, čo vlastne agilita v podnikaní znamená, a ešte ťažšie je odpovedať na otázku, čím je odlišná agilná firma od sivého priemeru a ako vytúženú pružnosť dosiahnuť. Koľkým manažérom či konzultantom túto otázku položíte, toľko odpovedí dostanete.

Hoci nemusí ísť o úplný prehľad – a už vonkoncom nie vhodný pre každú firmu – tu sú aspoň tri základné piliere, ktoré by firmám mali pomôcť zmeny predvídať aj sa novým situáciám a scenárom úspešne prispôsobiť.

Rozhodovanie zdola nahor

Pružné firmy mávajú decentralizované riadenie, takže rozhodnutia nerobia zhora nadol, ale, naopak, zdola nahor. Dôvod je jednoduchý – zamestnanci na najnižších úrovniach, ktorí sa stretávajú so zákazníkmi, majú šancu spozorovať zmeny v správaní a identifikovať neefektívne procesy najrýchlejšie, takže vedia včas porozumieť aj príležitostiam a hrozbám.

Štúdia Booz & Company dáva za príklad decentralizovanej firmy švédsku banku Svenska Handelsbanken, ktorá sa promuje výstižným sloganom „pobočka je vaša banka“. Manažéri pobočiek zodpovedajú za finančné výsledky a majú rozpočet aj právomoci na väčšinu rozhodnutí – od marketingu, cez počet ľudí, ich platy až po výber lokality a cenu prenájmu. Ak centrálny manažér nesúhlasí s rozhodnutím pobočky, môže