Ak by Fico nechcel byť šéfom Ústavného súdu, už by útočil. Pred Kiskom stoja dve otázky

Zakaždým zopakuje naučenú formulku, že má ambíciu vyhrať v roku 2020 piatykrát po sebe parlamentné voľby a po štvrtýkrát zostavovať vládu.

Z dlhoročného pôsobenia R. Fica vieme, že ak by to nebola pravda, jeho reakcia by bola celkom iná – útočná až hysterická. To je dostatočný dôvod na to, aby sme brali informácie Denníka N za relevantné. A pomerne vážny dôvod pripomenúť si, že takto o rok, vo februári 2019, dôjde k veľkej rošáde na Ústavnom súde, ktorá jeho chod ovplyvní do roku 2031.

Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška

Z trinástich ústavných sudcov sa vymenia deviati. Parlament zvolí osemnásť kandidátov a z toho polovicu si vyberie prezident Andrej Kiska. Vyzerá to ako fungujúci model, ale len do chvíle, keď spomenieme nedávne vymenovanie bývalých poslancov strany Smer Mojmíra Mamojku a Jany Laššákovej.

Dnes platné pravidlá o kreovaní Ústavného súdu a slabé kritériá na budúcich ústavných sudcov vyhovujú rýdzo politickým záujmom strán, ktoré sú pri moci. Tie de facto môžu dať na stôl kandidátov, o ktorých bude mať prezident i odborná verejnosť pochybnosti, čo sa týka odbornej i morálnej spôsobilosti, no prezident si z nich bude musieť tak či tak vybrať. Preto M. Mamojka a J. Laššáková sú dnes ústavnými sudcami.

Koalícia hovorí, že nové kritériá