Ak idete študovať na vysokú školu, zrejme sa neuspokojíte s titulom bakalár. Väčšina absolventov prvého stupňa pokračuje v štúdiu na druhom stupni. Bakalárom končí vzdelávaciu cestu tak málo Slovákov, až to vyvoláva pochybnosti, či je tento titul u nás vôbec potrebný.
Na Západe je trend opačný. Cieľom pre väčšinu mladých je získať bakalársky titul, zvyšok je len nadstavba. Tento titul im na pracovnom trhu zabezpečuje dobré vyhliadky.
Medzi 25- až 34-ročnými má na Slovensku titul bakalára sedem percent obyvateľov, magistra a inžiniera 31 percent. Naproti tomu v krajinách OECD má titul bakalára priemerne 24 percent obyvateľov a ekvivalent nášho magistra a inžiniera len 14 percent. Po Rusku sme v OECD krajinou s najnižším podielom obyvateľov s bakalárskym titulom v pomere ku všetkým vysokoškolsky vzdelaným ľuďom. V EÚ sme dokonca na chvoste.
Neplnohodnotný titul
Prečo by nás to malo zaujímať? Vysokoškolské vzdelanie občanom hradí štát, takže teoreticky môžeme prichádzať o milióny eur ročne, ak z daní platíme za niečo, čo vo väčšine štátov ľudia na pracovnom trhu nepotrebujú. Môže to byť známka neefektivity vysokoškolského systému či chybnej filozofie bakalárskych programov, ktoré sú zamerané príliš akademicky, čím zanikajú rozdiely medzi prvým a druhým stupňom vzdelávania.
Viacstupňový vysokoškolský systém sme zaviedli asi pred dvadsiatimi rokmi. Prihlásili sme sa k nemu v Bolonskej deklarácii. Naše vysoké školstvo a akademické tituly sme harmonizovali s inými krajinami a umožnili sme mobilitu študentov a pracovnej sily. Rozdelenie štúdia na dva stupne sme však poňali skôr formalisticky – päťročné štúdium sa jednoducho rozdelilo na tri a dva roky.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
