Ak bude Slovensko lepšie ako Maďarsko, netreba sa báť

Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer predniesol v televízii Markíza vetu o možnosti, že by Maďarsko zneužilo úspech Ruska vo vojne s Ukrajinou. „Keby bol býval Vladimir Putin úspešnejší a dnes ho máme na východných hraniciach, myslím si, že takýmto nárokom by sme už dnes priamo čelili, bohužiaľ,“ Strhla sa búrka, tak v Bratislave medzi sympatizantmi Viktora Orbána, ako aj v Budapešti.

Pokúsme sa pozrieť na to, či Káčer skutočne len prestrelil alebo, naopak, pomenoval to, čo visí vo vzduchu. Most Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom sa v roku 2001 stal symbolom dobrých susedských vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Krásny, vo svojej dobe až priekopnícky moderný most postavili v roku 1895 a pomenovali ho podľa dcéry rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I.

Prvýkrát ho do povetria vyhodila československá armáda 26. júla 1919 v záverečnej fáze československo-maďarskej vojny o Slovensko. V roku 1927 ho však už obnovili. Dôvod, prečo ho československá armáda vyhodila radšej do povetria, sa však naplnil o jedenásť rokov neskôr, keď práve jednotky horthyovského Maďarska pochodujúce cez most začali po Prvej viedenskej arbitráži obsadzovať juh Slovenska. Ten si vymohli od Československa oslabeného Mníchovskou dohodou.

Druhýkrát vyhodili most do povetria v roku 1944 ustupujúce jednotky nacistického Nemecka, aby sťažili postup Červenej armády z juhu na územie dnešného Slovenska. Tentoraz čakal most na svoje obnovenie dlhých 57 rokov, a to napriek skutočnosti, že Maďarsko aj Československo patrili medzi satelity Sovietskeho zväzu, a preto nebol žiadny oficiálny dôvod, aby sa most neobnovil. Obnovovanie sa nekonalo ani v období po roku 1989 a následnom vzniku Slovenska v januári 1993.

Na to, aby bola rekonštrukcia mosta dokončená, sa musela na Slovensku dostať k moci nová politická garnitúra na čele so slovenskou Demokratickou úniou Mikuláša Dzurindu, aj tá si však postrážila jeden zásadný parameter novoobnoveného mosta. Jeho nosnosť neprekročila ani v zmodernizovanom stave 38 ton a oficiálne je naň zákaz vjazdu vozidiel ťažších ako 3,5 tony. Takže kamióny cezeň jednoducho neprejdú. To, čo je však ešte dôležitejšie, cez most v jeho súčasnom stave neprejdú hlavne maďarské tanky. Istota je istota.

Maďarský zázrak na juhu Slovenska

Južné Slovensko je taký malý stredoveurópsky zázrak. Je to posledný kus územia, s výnimkou malej časti Záolžia v Česku, kde zostalo jednoliate menšinové osídlenie, zvýraznené obrovskou jazykovou odlišnosťou medzi slovenčinou a maďarčinou. V roku 2006 som robil rozhovor s Jánom Slotom, ktorého Slovenská národná strana sa stala súčasťou prvého kabinetu Roberta Fica.

V uvoľnenej diskusii sa Slota dopustil úvahy, že nám Čechom závidí to, že sme mohli vyhnať sudetských Nemcov. Dostalo sa to aj do titulku rozhovoru a bol z toho vo vtedajšej atmosfére menší diplomatický škandál. Z pohľadu Čechov je však fakt, že ste v roku 1945 Maďarov nemohli vy-hnať (stalinský Sovietsky zväz to vtedy Československu zakázal), práve tým, čo vám Česi môžu dodnes závidieť. Ak by k tomu došlo, bolo by južné Slovensko dnes v podobnej situácii ako české Sudety.

Časť krajiny zúfalo zaostávajúca za zvyškom štátu, kde vyhráva voľby extrémna pravica s extrémnou ľavicou a v poslednom čase potom týmto smerom mieriace ANO. Dalo by sa tu rozoberať, do akej miery je v poriadku juh Slovenska, ako sa na ňom prejavili Benešove dekréty, ktoré síce nevyhnali väčšinu Maďarov, ale rovnako mnoho z nich pripravili o majetok a urobili z nich na roky ľudí druhej kategórie. A či sa to podarilo slovenským vládam po roku 1990 dostatočne napraviť, alebo nie.

Fakt však je, že slovenskí Maďari zohrali po roku 1989 na slovenskej politickej scéne väčšinou veľmi pozitívnu úlohu. Bez nich by nebol od moci odstavený Vladimír Mečiar, nepodarilo by sa presadiť liberálne reformy, nevznikla by vláda Ivety Radičovej a po vražde Jána Kuciaka by nebol od moci odstavený premiér Robert Fico.