Aj v televízii nám stačia hlúposti

Večer si sadáte k televízii so smartfónom a v kvíze si overujete vlastné vedomosti, ktoré porovnávate so zvyškom Slovenska. Kvízšou RTVS Čo ja viem je príkladom televíznej zábavy s hodnotou navyše. Stále však ide skôr o výnimočný jav, v televízii naďalej dominuje množstvo prázdnoty, ktorá diváka doslova ohlupuje. Aj keď sa z televízií už vytratili úplné úlety ako Extrémne rodiny či Mama, ožeň ma, na komerčných staniciach stále beží množstvo programov, ktoré diváka podceňujú, útočia na prvú signálnu, prípadne pracujú s emočným kalkulom či ponúkajú lacné veci, napríklad „realitu“, ktorá sa na skutočnosť nepodobá ani náhodou a ešte je aj „podporená“ tragickými výkonmi nehercov.

Cieľ: osloviť masu

Televízie argumentujú, že vysielajú to, čo chcú diváci. Riadia sa číslami sledovanosti, ktoré získavajú z peoplemetrov umiestnených na Slovensku v asi 1 200 domácnostiach. Niet pochýb o tom, že v mase prevažujú priemerne vzdelaní a zastúpenie divákov s vysokou školou je menšinové. Viac ľudí žije na vidieku ako vo veľkých mestách a priemerný vek televízneho publika stúpa. Tomu sa prispôsobuje aj programová ponuka. Ako sa ukázalo, ani predstava o bonitnejších divákoch, sledujúcich iba kvalitné relácie, nemá veľa spoločného s realitou. Šou ako Farma či Zámena manželiek pozerajú ľudia často bez rozdielu vzdelania a príjmu. „Dlhé roky sa nám vďaka nim úspešne darí oslovovať väčšinového diváka,“ hovorí programová riaditeľka Markízy Martina Lišková.