Aj Slovensko ohrozujú autoritatívne živly. Je voči nim odolné?

Týždenník The Economist každý rok vydáva Democracy Index, v ktorom hodnotí, ako si štáty udržiavajú demokraciu. Posledné čísla znamenali pohromu. K zlepšeniu demokracie nedošlo v žiadnej krajine. Naopak, zo 167 hodnotených krajín až v 89 index klesol (medzi nimi aj na Slovensku) a len päť percent ľudstva žije v „plne rozvinutej demokracii“. USA a Taliansko už druhý rok spadajú do kategórie „neúplnej demokracie“, kde sa nachádzame aj my.

Trend, žiaľ, je mizerný. A nielen u nás. Voliči si vyberajú politikov, ktorí často nectia rozdelenie moci, nevidia rozdiel medzi štátom a politickou stranou, na ktorej čele stoja. Svoju moc používajú ako nástroj na získanie osobného obohatenia.

Najzreteľnejším príkladom v strednej Európe je maďarský premiér Viktor Orbán, ale podobné modely neliberálnej demokracie vznikajú po celom svete. V horšom prípade vznikajú autoritárske režimy, kde sú voľby zásterkou, ktorá má formálne ukázať, že občania majú možnosť voľby. Stalo sa to v Turecku, ktoré mohlo ukázať, že aj v moslimskom svete sa dokáže uchytiť demokracia, či v Rusku, ktoré historik Timothy Snyder označil za „kleptokratický“ režim, založený na paranoidnom hľadaní vonkajšieho nepriateľa.

Stranícky únos štátu

TRENDOM oslovení analytici sa zatiaľ nástupu diktatúry alebo hybridného režimu Orbánovho či Erdoganovho typu na Slovensku bezprostredne neobávajú. „Lenže žiadna krajina nie je stopercentne imúnna voči nástupu autoritatívneho režimu,“ dodáva politológ Grigorij Mesežnikov.

Voľby v roku 2016 boli špecifické v tom, že zvýšili fragmentáciu politických strán a zamedzili jednej strane koncentrovať obrovskú moc, ako sa to podarilo Fideszu v Maďarsku. Lenže do parlamentu sa dostala aj antisystémová ĽS NS Mariána Kotlebu, ktorá je v zásadnom rozpore s liberálnou demokraciou, ako aj pre bezpečnosť štátu sporná Slovenská národná strana (SNS).

Sociologička a bývalá premiérka Iveta Radičová hovorí o Slovensku ako o „defektnej“ demokracii. Zažívame stranícku okupáciu štátu, pre ktorú nefungujú jeho základné inštitúcie. Nie sú nezávislé, sú stranícky previazané a občania im nedôverujú. Týka sa to justície, prokuratúry i polície. Demokracia nie je len voľba z viacerých politických strán, ale aj funkčný a právny štát, v ktorom funguje spravodlivosť, silná občianska spoločnosť a kontrolné mechanizmy. Tie sú esenciálnou podmienkou prežitia demokracie.

Špecifikom Slovenska teda nie je riziko