Islandský premiér Sigmundur Gunnlaugsson po odhalení jeho firmy v daňovom raji odstúpil. Na Slovensku zvučné mená v kauze zatiaľ chýbajú, čo však neznamená, že by tunajší podnikatelia a politici podobné služby nevyužívali. Jednou z príčin je, že slovenskí novinári ešte nemali možnosť podrobne si preštudovať uniknuté dokumenty. No už teraz je jasné, že kauza necháva aj Slovensku dva silné odkazy.
Prvým je želanie, aby sa tunajší politici po odtajnení majetkov zachovali aspoň tak ako ich kolegovia, ktorí si uložili rodinné úspory do destinácií typu Panama. D. Cameron sa ospravedlnil za počiatočnú reakciu po zverejnení kauzy a prisľúbil rýchle zverejnenie podrobného daňového priznania. Na rovnaký krok vyzval aj svojich parlamentných kolegov.
Pripomeňme si reakcie tunajších politikov na kauzy s ich majetkami. Dotyční ich prešli buď stanoviskom, že zverejnili všetko v zmysle platnej legislatívy, alebo prišli s rôznymi pochybnými vysvetleniami. Od výhry v lotérii až po investičnú genialitu pri ich pôsobení na kapitálových trhoch. Z tohto pohľadu absencia tunajších politikov v zoznamoch spoločnosti Mossack Fonseca zďaleka nie je dôkazom o ich väčšej čistote alebo transparentnosti.
Druhý odkaz Panama Papers Slovensku naznačuje, a to so zdvihnutým prstom, že k otázke daňových rajov sa už konečne musí zodpovedne postaviť aj slovenský parlament a vláda. Zákonnými postihmi, ale zároveň aj zjednodušením daňového prostredia. Európska únia aj krajiny OECD robia Slovensku medvediu službu, keď prijímajú reštriktívne opatrenia aj za túto republiku. Vďaka tomu sa mantinely pre špekulantov z roka na rok predsa len zužujú.
No pokiaľ sa do tohto procesu proaktívne nezapojí aj ministerstvo financií a daniari, miestni daňoví špekulanti sa stále budú cítiť v pohode aj v krajinách ako Panama, Belize či Bahamy. Pasivita domácich úradníkov im vykompenzuje tamojšie náklady na anonymitu.
Zároveň treba dodať, že slovenská legislatíva sčasti vytláča za hranice aj štandardný biznis. Napríklad toľko diskutované zdaňovanie výnosov z predaja podielov vo firmách. Keď slovenská matka predá dcérsky podnik, výnos zdaní na Slovensku. Vo väčšine krajín únie to však neplatí, preto nielen firmy finančných žralokov, ale aj majiteľov obchodných centier a ďalší obchodníci často sídlia napríklad v Holandsku.
Ako argument proti zrušeniu tejto dane často znie, že štátny rozpočet príde o peniaze. Úprimne, horšími opatreniami už stratil aj viac peňazí. Takže ak to úradníci s bojom proti offshorom myslia vážne, tu je jednoduchá pomôcka, ako zistiť, kto v offshoroch naozaj chce ostať. A dôvody takýchto „podnikateľov“ už potom nebude možné zľahčovať.
