Ekonóm Bošňák: Sabatikal nie je len pre bohatých. Vezmite si ho radšej predtým, ako „vyhoríte“

Sabatikal sa často spája s liečbou syndrómu vyhorenia. Na Slovensku však zatiaľ veľmi bežný nie je, hoci ho absolvovali už mnohí zamestnanci aj zamestnávatelia. Sabatikal vo všeobecnosti predstavuje niekoľkomesačné voľno. Človek ho môže využiť na svoju regeneráciu, a to bez ohľadu na to, či sa cíti vyhorený alebo nie. Ekonomický riaditeľ SND Matej Bošňák v rozhovore pre TREND Prime priznáva, že takéto voľno môže byť prínosom pre obe strany. Sám by ho svojim zamestnancom podpísal. 

Vy ste niekoľkonásobný absolvent sabatikalu. Mám pravdu? 

Dobre hovoríte. Absolvoval som ho dvakrát, takže som dvojnásobný držiteľ tohto titulu.

Štatistiky ukazujú, že sabatikal si berú prevažne ľudia, ktorí trpeli syndrómom vyhorenia a takýmto spôsobom sa z neho liečia.

Ste vorkoholik? 

Nemyslím si to, ale fakt je, že práca tvorí veľkú časť môjho života. Keď som sa rozhodol pre prvý sabatikal, na Slovensku ešte nebol vôbec populárny, bralo si ho skutočne len málo ľudí. Ten druhý už bol preventívny, práve pred syndrómom vyhorenia. Samotné vyhorenie teda dôvodom nebolo.

Kedy ste absolvovali prvý sabatikal?

Pred desiatimi rokmi, keď sa mi narodilo tretie dieťa a mal som za sebou asi osem rokov pôsobenia na vysokej manažérskej pozícii. Mám takú „sabatikalovú periódu“, v mojom prípade nejde len o teóriu. Otvorene som vyhlasoval, že z pozície, kde som pracoval, chcem odísť. Nerátal som, že sa ešte vrátim. Stalo sa.

Ako dlho ste „oddychovali“?

Dva roky som bol mimo pracovného prostredia. Nedá sa povedať, že by som úplne oddychoval. Chcel som si vyskúšať niečo iné, inú prácu. Aj sa mi to podarilo, ale nebol som až taký spokojný. Napokon som sa rozhodol vrátiť do firmy, z ktorej som na sabatikal odchádzal. Čakal som na nejakú geniálnu myšlienku, ktorá príde v momente, keď už budem uvoľnený a zrelaxovaný. A myšlienka nikde. Ostal som teda v korporátnom svete.

Spomínali ste, že druhý sabatikal bol prevenciou syndrómu vyhorenia. Začali ste na sebe pociťovať náznaky?

Náznaky som pociťoval už dávno. Ten druhý sabatikal bol opäť približne po šiestich rokoch od prvého. Pracovať na vedúcej pozícii vyvoláva relatívne veľký tlak. S takouto prácou sa automaticky viaže zodpovednosť, človek pociťuje potrebu vypnúť. Skúšal som problém riešiť čiastkovo, vzal som si dlhšiu dovolenku, no nestačilo to. Keď človek v čase voľna ostane pripojený na emaily a pracovné notifikácie, nikdy si neoddýchne.

Ak vieme, čo sa deje vo firme, je jedno, či na konkrétne stretnutie idete fyzicky alebo nie, v hlave to riešite stále. Treba sa odstrihnúť úplne a zadefinovať si, čo chcete oddychom dosiahnuť. Ja som cítil potrebu zmeny. Pri vstupe do firmy som si stanovil ciele a nerozmýšľal som nad ďalšími. Keď som ich naplnil, ostalo poloprázdno. Nevedel som, čo ďalej. Vzhľadom na to, že som sa vtedy dožíval päťdesiatky, dal som si darček.