Rado Baťo

Podtitulok, samozrejme, zavádza. Rozdiel medzi Richardom Rašim a Viliamom Turským je ten, že druhý menovaný už nie je minister. A vyplýva z toho, že jeho šéf stiahol politický chvost, kým šéf ministra zdravotníctva zacítil šancu poslať SNS na bohatý švajčiarsky dôchodok. Ale z hľadiska zodpovednosti oboch pánov za dianie v rezorte medzi nimi rozdiel nie je. A ak, tak priťažujúce okolnosti sú na strane R. Rašiho. Exminister životného prostredia mal na krku popolčekový škandál – hoci ho de facto zdedil. Po pár dňoch, ako naň TREND upozornil, sa z funkcie porúčal. Na sanitkový škandál TREND upozornil pred pár mesiacmi. Ide o kauzu „dva v jednom“. Okrem netransparentného výberu prevádzkovateľov záchraniek, v ktorom minister koná v rozpore s verejným záujmom, je tu i tender štátnej záchranky na kúpu sanitiek. Jeho účel je prehrýzť sa cez formality verejného obstarávania tak, aby ho vyhrala firma Volkswagen Finančné služby. Pred ministrom zdravotníctva stojí heroická úloha obhájiť neobhájiteľné. Heroická nie z hľadiska boja o vlastné kreslo. Ale preto, že človek musí s kamennou tvárou povedať kopu nezmyslov. Napríklad vetu, že klientelistické pravidlá výberu záchraniek, ktoré zaviedla vláda Mikuláša Dzurindu, nie je možné zmeniť. Lebo „akákoľvek zmena by vyústila do obvinení, že meníme pravidlá preto, aby sme niekomu pomohli, a opäť by odznelo slovo klientelizmus“. Počul niekedy minister o aukciách? Obrana v štýle „veď sa kradlo aj za Dzurindu“ má na Slovensku absurdnú životaschopnosť. Pointa dobrého spravovania vecí verejných je i v ambícii byť lepší ako predchodca. Neopakovať jeho chyby, omyly a klientelistické škandály. V opačnom prípade sme si tu mohli, podľa vzoru predchodcov, ponechať monarchiu či vedúcu úlohu strany. Problém je, že slovenská verejnosť kladie na politickú kultúru také slabé nároky, že zodpovednosť sa vyvodzuje len vtedy, ak to vyhovuje premiérovým strategickým plánom. Je evidentné, že razantné čistenie zdravotníctva do konca volebného obdobia je nad sily a proti záujmom predsedu vlády. Sanitkový škandál preto po pár týždňoch pravdepodobne zapadne prachom. Ale napriek tomu si miesto v histórii vyslúži. Je to okno, ktorým možno na verejnosť preniknú zatiaľ neoficiálne informácie o jednej z foriem štátneho výpalníctva. A to, že v istých typoch biznisu závislého od povolení štátu je možné v pokoji podnikať len s dosadeným spolumajiteľom v pozadí. A nejde len o obskúrne domáce firmičky miestnych sponzorov. 20 – 21