Aj s dôchodkovým stropom budú slovenskí penzisti naďalej chorí a chudobní

Riešenie, ako sa priblížiť priemeru, nie je v nastavení čo najnižšieho veku odchodu do dôchodku. Ten je len veľmi zjednodušeným ukazovateľom toho, čo si budúci penzisti želajú. Stačí pohľad na ich najväčšie obavy: neboja sa najviac toho, že sa dôchodku nedožijú, ale v prvom rade sa boja, či budú mať dostatok peňazí a či budú zdraví. Ani jeden z týchto bodov sa netýka dôchodkového veku či stropu.

„Je to ako dohodnúť sa v práci, v ktorý deň v mesiaci mi má chodiť výplata, ale už sa nepýtať, aká vysoká bude,“ hovorí expremiérka Iveta Radičová.

Obe časti rovnice sú pritom prepojené a podľa nej je nanajvýš nefér, ak sa hovorí len o strope a zamlčiava sa, čo to spraví s výškou dôchodkov. Pripomína, že v Poľsku napríklad zníženie dôchodkového veku znamenalo zároveň aj pokles priznávaných penzií o štvrtinu. Táto časť debaty podľa nej na Slovensku úplne chýba.

Spätný chod

Veľkým pozitívom pre Slovensko je reforma z roku 2012, ktorá nadviazala vek odchodu do dôchodku na rast veku dožitia. Ľudia tak budú tráviť v penzii v priemere rovnaký čas bez ohľadu na to, kedy do nej odídu. A penzijné výdavky štátu, ktoré tvoria viac ako 90 percent príjmov slovenských dôchodcov, zostanú pod kontrolou. Dokonca do roku 2034 mierne klesnú. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) padnú z 8,6 percenta HDP dnes o jeden celý percentuálny bod. Potom začnú vplyvom demografie rásť.

Túto pozitívnu úpravu priniesol v predchádzajúcej vláde Smer-SD, ktorý teraz hľadá podporu pre zastavenie rastu penzijného veku. Zdanlivo racionálne nápady o nadviazaní na dlhovú brzdu sú len zásterkou: systém, ktorý